Michelangelo Buonarroti sa narodil sa v talianskom Caprese 6. marca 1475. Bol ?avák a od detstva prejavoval výrazné výtvarné nadanie, hoci nik z rodiny sa nevenoval umeniu – jej ?lenovia zastávali verejné funkcie. Matka mu zomrela, ke? mal iba šes? rokov. A viac než klasické vzdelanie ho lákalo ma?ovanie.
Ako pätnás?ro?ného mládenca ho vtedajší florentský panovník a mecenáš umenia Lorenzo I. Medicejský priviedol do Medicejského paláca. Tu sa Michelangelo ocitol v spolo?nosti starších kolegov a žil tu až do Lorenzovej smrti. Neskôr sa vrátil k otcovi, o ktorého sa staral po celý život a rovnako aj o svojich štyroch bratov.
Po vypuknutí Savonarolovho povstania býval prechodne v Benátkach a v Bologni. Napokon žil striedavo v Ríme a vo Florencii. Venoval sa sochárstvu, pretože ako vravel, vo svojom rodnom kraji pil materské mlieko zmiešané z mramorovým prachom.
Socha s názvom Pieta, ktorú vytvoril v Ríme, mu priniesla ohlas a dostal zákazku na vytvorenie podobizne Dávida. Za?al na nej pracova? 13. septembra 1501. Mal iba dvadsa?šes? rokov a rozhodol sa vyobrazi? Dávida iná?, než predošlí umelci – nie po ví?aznej bitve, ale pred súbojom s Goliášom, ?omu zodpovedá aj napätý výraz Dávidovej tváre. Socha pochádza z jedného bloku mramoru. Michelangelo na nej pracoval tri roky.
Citlivou sa ukázala otázka umiestnenia sochy, ke?že ?as? verejnosti poburovala nahota. Vo?ba padla na námestie Piazza della Signoria, konkrétne na miesto pred hlavným vchodom do paláca s názvom Palazzo Vecchio, kde sochu umiestnili 8. septembra 1504. Ako konštatuje server Visit Tuscany, išlo aj o politické gesto, ktoré vyjadrovalo silu vtedajšej florentskej republiky. Po?as protestov v roku 1527 dav zni?il ?avú ruku sochy. V roku 1873 dielo premiestnili z pôvodného stanoviska do Galleria dell Accademia, kde stojí dodnes.
Úsilie o dynamickú kompozíciu, antická tradícia a kres?anská, respektíve náboženská tematika, sa podpísali aj na ?alších Michelangelových sochách ako napríklad Bakchus, Mojžiš, ?i Madona v Bruggách.
Medzi jeho najznámejšie maliarske diela patria stropné ma?by vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke, ktoré 31. októbra 1512 slávnostne inauguroval ve?ernou modlitbou pápež Július II. Michelangelo na ma?bách pracoval štyri roky a neskôr ich popísal ako mu?ivé, ke?že ho fyzicky náro?ná práca vy?erpala. „Mal som iba tridsa?sedem rokov, ale priatelia ma nespoznávali, akým starým mužom som sa stal,“ povzdychol si Michelangelo.
V roku 1534 ho pápež Klement VII. zavolal do Ríma, aby vytvoril fresku Posledného súdu pre Sixtínsku kaplnku. Michelangelo sa natrvalo ods?ahoval z Florencie. V roku 1546 sa stal architektom chrámu Svätého Petra vo Vatikáne, na ktorom pracoval až do smrti. V zrelom veku sa venoval aj písaniu básní.
Jeho diela sa nachádzajú aj v mimoriadne vzácnej Apponyiovskej knižnici v Oponiciach, ktorá je majetkom Slovenskej republiky.
Renesan?ný umelec Michelangelo Buonarroti zomrel v Ríme 18. februára 1564 vo veku 88 rokov. Pochovaný je vo Florencii. Za jeho výtvormi v Taliansku a vo Vatikáne aj 550 rokov po jeho narodení prúdia zástupy nadšených obdivovate?ov.
Zdroj feed teraz.sk
