Iba jediná živelná pohroma mala doteraz vyšší počet obetí. V roku 1931 sa počet obetí pri povodni Žltej rieky v Číne odhaduje na 850.000 až štyri milióny. Hoci v roku 1970 svet výrazne vedecko-technicky i technologicky pokročil, počet obetí tropickej búrky v Bengálskom zálive sa nedal ani len odhadnúť a považuje sa za najtragickejšiu veternú smršť v histórii.
Tropická cyklóna Bhola v roku 1970 udrela v málo rozvinutom a napätom regióne. Okrem celkového pustošenia juhu Východného Pakistanu spôsobila aj rozsiahle povodne v husto osídlenej delte riek Ganga a Brahmaputra a celkovo sa počet ľudských obetí odhaduje na pol milióna až milión. Bhola udrela ako šiesta v „cyklónovej sezóne“ v severnej časti Indického oceánu a podľa väčšiny odborníkov bola najničivejšia v histórii ľudstva. Cyklóna Coringa v roku 1839 usmrtila približne 300 tisíc ľudí na územiach vtedajšej Britskej Indie.
Cyklóna Bhola nad Bengálskym zálivom sa vytvorila 8. novembra 1970. Pobrežie Východného Pakistanu zasiahla 12. novembra, maximálna rýchlosť vetra dosahovala 185 km/h. Vietor ničil a zabíjal aj zhora, ale väčšinu úmrtí spôsobila sprievodná prívalová vlna z mora, ktorá zaplavila nížinaté oblasti.
Pre nezvládnuté záchranné a humanitárne operácie centrálna pakistanská vláda čelila ostrej kritike politických lídrov vo Východnom Pakistane aj medzinárodného spoločenstva. Aktívna bola najmä susedná India so svojimi mocenskými záujmami. Východný Pakistan vznikol v roku 1947 po rozdelení Britskej Indie na základe väčšinového náboženstva. Nový moslimský štát Pakistan mal preto dve oddelené časti – vyspelejšiu západnú a menej rozvinutú východnú. Už vtedy sa Východné Bengálsko snažilo o samostatnosť a India, ktorá obe moslimské územia geograficky oddeľovala, podporovala tieto separatistické tendencie aj v nestabilnej situácii vyvolanej cyklónou Bholqa.
Novembrová prírodná katastrofa mala masívne geopolitické dôsledky. Po mesiaci vyhrali pakistanské celoštátne voľby opozičné strany, čo situáciu na východe ešte zhoršilo. Nepokoje sa rozvinuli do vojny medzi bengálskymi nacionalistami vo Východnom Pakistane a centrálnou vládou v západnej časti Pakistanu. Ostrý ozbrojený konflikt sa začal v marci 1971, keď sa vládne jednotky pomocou represie pokúšali potlačiť protesty požadujúce bengálsku politickú autonómiu. Zásah vo východnej exkláve krajiny sprevádzali rozsiahle masakre civilného obyvateľstva.
Na odpor sa postavili civili a bengálski dezertéri z pakistanskej armády, ktorí viedli partizánsku vojnu proti jednotkám západného Pakistanu a provládnym milíciám. Povstalci dostávali výcvik a vojenskú podporu z Indie, ktorej zapojenie prerástlo do samostatnej vojny s Pakistanom v decembri 1971. Indicko-pakistanská vojna sa skončila 16. decembra, keď vládne vojská vo Východnom Pakistane kapitulovali a vznikol samostatný Bangladéš.
Vojna za oslobodenie a indicko-pakistanská vojna si vyžiadali státisíce ďalších obetí a spôsobili rozsiahle vysídlenie v celom regióne.
Zdroj feed teraz.sk
