V stredu 17. apríla uplynie 55 rokov ako Dub?eka na ?ele KS? vystriedal Gustáv Husák.
„V širšom slova zmysle sa normalizácia vo vtedajšej ?SSR za?ala už 21. augusta 1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a plnením záverov Moskovského protokolu, prijatého na rokovaní delegácii ZSSR a ?SSR 26. – 28. augusta 1968. Avšak v rámci tzv. ústupových bojov, ako ich charakterizoval sám Alexander Dub?ek, ktoré mali za cie? uchova? aspo? najdôležitejšie postuláty reformy socializmu v ?SSR, sa dialo všeli?o, ?o stále pripomínalo situáciu pred 21. augustom 1968. Preto vedenie KSSZ a ZSSR pristúpilo v polovici apríla 1969 k razantnému kroku – výmene na poste prvého tajomníka ÚV KS?, ke? Dub?eka vystriedal Husák,“ uviedol pre TASR historik Stanislav Sikora, bývalý vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Alexander Dub?ek sa prvým tajomníkom ÚV KS? stal za?iatkom januára 1968. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol spolu s ?alšími najvyššími predstavite?mi ?SSR internovaný a prevezený do Moskvy. Tu sa zástupcovia ?eskoslovenskej delegácie zú?astnili na rokovaní so sovietskym vedením a v atmosfére silného nátlaku ?eskoslovenskí predstavitelia podpísali Moskovský protokol, písomný súhlas s pobytom interven?ných vojsk. Aj napriek tomuto vývoju reformné sily okolo Dub?eka ešte prevládali. Pre vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) bolo preto neprijate?né, aby Dub?ek stál na ?ele KS?.
Ako zámienku na výmenu Dub?eka využili pod?a Sikoru aj demonštrácie, ktoré v ?SSR vypukli po dvoch ví?azstvách ?eskoslovenských hokejistov nad sovietskymi na majstrovstvách sveta v ?adovom hokeji v Štokholme koncom marca 1969. „Hokejová kríza“ totiž opä? vrátila situáciu v ?eskoslovensku do pozornosti svetových médií. V tejto situácii vyvinuli dogmatici a tzv. realisti vo vedení KS? nátlak na Dub?eka, aby odstúpil. Ten napokon 17. apríla 1969 po?as aprílového zasadania ÚV KS? rezignoval a nahradil ho Husák.
„Z tohto h?adiska je paradoxné ale aj charakteristické to, že Gustáv Husák bol pred 21. augustom 1968 akýmsi neformálnym vodcom slovenských reformných komunistov, i ke? sa ove?a viac ako o skuto?nú demokratizáciu politického systému orientoval na dosiahnutie federatívneho štátoprávneho usporiadania ?SSR. Ako ú?astník moskovských rokovaní koncom augusta 1968 okupáciu najprv odmietol, no potom už robil všetko pre to, aby sa sovietskemu vedeniu zapá?il. Spolu s Ludvíkom Svobodom založili platformu tzv. realistov, ochotných akceptova? sovietske požiadavky. Predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin dokonca tajomníkovi ÚV KS? Zd?nkovi Mlyná?ovi povedal: Súdruh Husák je schopný súdruh a výborný komunista. My sme ho osobne nepoznali, ale ve?mi dobre na nás zapôsobil,“ vysvetlil historik.
Hne? po návrate z Moskvy sa Husák stal prvým tajomníkom ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) a tým aj ?lenom Predsedníctva ÚV KS? a mal pod?a historika množstvo príležitostí presved?i? sovietske vedenie o tom, že práve on je ten muž, ktorý najlepšie zabezpe?í záujmy ZSSR v ?SSR. Vz?ahy medzi Dub?ekom a Husákom však neboli pod?a Sikoru nikdy dobré.
„Štartom k takejto kvalite ich vz?ahov boli udalosti, ku ktorým došlo ešte v druhej polovici marca 1964, po bratislavskej mestskej konferencii KSS, na ktorej Husák ostro kritizoval stav a metódy budovania socializmu v ?SSR. Dub?ek, ktorý mal vtedy ve?mi napäté vz?ahy s vtedajším prvým tajomníkom ÚV KS? Antonínom Novotným, vyhlásil: Husák nám podrazil nohy a do politiky sa viacej nevráti. Bol to tiež Dub?ek a jeho stúpenci, ktorí zabránili, aby bol Husák kooptovaný do ÚV KSS na zasadaní tohto straníckeho orgánu 22. – 23. januára 1968,“ uviedol historik.
Husák však pod?a neho na zjazde KSS 26. – 28. augusta 1968, aby bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, so sebazaprením vyhlásil: „Ja stojím plne za Dub?ekovou koncepciou, ja som bol pri jej tvorbe, ja ho budem plne podporova? alebo s ním budem stá?, alebo s ním odídem.“
Po svojom zvolení za prvého tajomníka ÚV KSS už Husák pod?a Sikoru intenzívne torpédoval Dub?ekove ústupové boje, významne sa zaslúžil o jeho odvolanie z funkcie prvého tajomníka ÚV KS? a neskôr aj o jeho odvolanie z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia ?SSR. A stál aj za jeho vylú?ením z KS? v roku 1970.
Po Dub?ekovej rezignácii bola na zasadaní ÚV KS? 29. – 30. mája 1969 prijatá Realiza?ná smernica májového pléna ÚV KS?, ktorej uplat?ovanie v praxi znamenalo pod?a Stanislava Sikoru návrat hlboko pred rok 1968 vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a verejného života.
Zdroj feed teraz.sk
