Celá aféra sa za?ala ove?a skôr. O pol tretej ráno 17. júna 1972 zadržala polícia vo Washingtone pä? osôb v komplexe Watergate. Ich úlohou bolo pod zámienkou krádeže preniknú? do sídla Demokratického národného výboru, nafoti? stranícke materiály, opravi? a sfunk?ni? odpo?úvacie zariadenie, ktoré do kancelárií tajne umiestnili už koncom mája 1972. Ich zadržanie odštartovalo sériu udalostí, ktoré vyústili do pádu republikánskeho prezidenta Richarda Nixona. Išlo o jeden z najvä?ších politických škandálov v USA, známy ako aféra Watergate.
Významnú rolu pri objas?ovaní prípadu zohrali reportéri denníka The Washington Post – Bob Woodward a Carl Bernstein. Ich po?ínanie je považované za dôležitý medzník v dejinách žurnalistiky. Zverej?ovaním série ?lánkov vyvolali samotnú aféru, ?o viedlo až k odstúpeniu prezidenta Nixona. V priebehu dvoch rokov napísali viac ako 300 ?lánkov.
Opierali sa o informácie anonymného zdroja s prezývkou Deep Throat. Až v roku 2005 vyšlo najavo, že ním bol námestník riadite?a FBI Mark Felt.
Medzi zadržanými v komplexe Watergate bol bývalý agent CIA Jim McCord, ktorý patril k ?lenom Nixonovho volebného štábu. Postupne vyšlo najavo, že aj ?alší z „lupi?ov“ kedysi pracoval pre CIA. Zvyšní traja zadržaní, proticastrovskí Kubánci z Miami, boli tiež napojení na tajnú službu. Tým sa potvrdilo podozrenie, že nešlo o oby?ajných zlodejov, ale o blízkych pracovníkov aparátu prezidenta Nixona.
Po?as „vlámania“ do budovy ich mal na policajnú hliadku vysiela?kou upozorni? komplic na ulici. McCord však údajne stíšil hlasitos? na vysiela?ke a pätica nepo?ula upozornenie. Polícia usúdila, že nejde o bežnú krádež aj na základe oble?enia páchate?ov. Už nieko?ko hodín po zadržaní predstúpili pred súd oble?ení v oblekoch.
Pri sebe mali aj stodolárové bankovky, zámky na dvere, kamery, krátkovlnný prijíma?, ktorý dokázal zachyti? policajné hovory, tri zbrane so slzotvorným plynom vo ve?kosti pera a približne 35 kotú?ov nevyvolaného filmu.
Vyše tridsa? úradníkov prezidenta Nixona, organizátorov jeho prezidentskej kampane a finan?ných darcov sa po prevalení aféry priznalo, resp. ich uznali za vinných z porušenia zákona. Devätnás? z nich si odsedelo tresty od jedného do 52 mesiacov. Obvinení boli aj Nixonov poradca Everett Howard Hunt a poradca finan?nej komisie Výboru pre znovuzvolenie Nixona – Gordon Liddy. V marci 1974 za sprisahanie a zneužitie právomocí odsúdili tzv. „watergateskú sedmi?ku“, ktorú tvorili vplyvní a významní spolupracovníci prezidenta.
Verejnos? sa v?aka investigatívnej práci reportérov dozvedela aj o existencii tajného nahrávacieho zariadenia priamo v Bielom dome. Najvyšší súd USA v júli 1974 nariadil Nixonovi vyda? uvedené nahrávky. Nieko?ko dní po tom za?al podnika? právny výbor Snemovne reprezentantov prvé kroky v rámci procesu odvolávania prezidenta (impeachmentu) z dôvodov marenia výkonu spravodlivosti a porušenia ústavy.
Richard Nixon 8. augusta 1974 verejne oznámil svoju rezignáciu na post prezidenta s platnos?ou od nasledujúceho d?a. Urobil tak ako prvý prezident v dejinách USA. Jeho nástupca, prezident Gerald Rudolph Ford, mu potvrdil plnú prezidentskú imunitu.
Bernstein a Woodward získali za sériu reportáží v roku 1973 Pulitzerovu cenu a vydali aj knihu All the President’s Men. V roku 1976 sa stala predlohou k oscarovému filmu Alana Pakulu Všetci prezidentovi muži, v hlavnej úlohe s Dustinom Hoffmanom a Robertom Redfordom.
Zdroj feed teraz.sk
