Vo štvrtok 29. mája uplynie 50 rokov od zvolenia Husáka za prezidenta, ktorý na poste hlavy štátu vystriedal Ludvíka Svobodu.
Zvoleniu Husáka za prezidenta predchádzala zmena ?lánku 64 ústavného zákona o federácii, týkajúceho sa prezidenta republiky. Zmena obsahovala ustanovenie, že ak prezident nemôže vykonáva? funkciu jeden rok, môže Federálne zhromaždenie zvoli? novú hlavu štátu. Takáto situácia nastala v dôsledku dlhotrvajúcej choroby Svobodu, ktorého 29. mája 1975 na poste prezidenta nahradil Husák.
V ?ase nástupu Husáka do funkcie prvého tajomníka ÚV KS? v apríli 1969 bola pod?a historika Stanislav Sikoru, bývalého vedeckého pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, vo vedení KS? úplne iná situácia ako koncom mája 1975, ke? nastupoval do funkcie prezidenta. V apríli 1969 stáli vo vedení KS? proti sebe dve pomerne vyhranené skupiny.
Do jednej z nich, tzv. realistov na ?ele s Husákom, patrili v minulosti proreformne orientovaní politici Colotka, H?la, Kempný, Ond?ich, Svoboda, ?i Štrougal, ktorí postupne prijali sovietske stanoviská. Druhou, skupinou bolo tzv. zdravé jadro, konzervatívno-bigotní stúpenci Vasila Bi?aka, medzi ktorých patrili Fojtík, Hoffmann, Indra, Jakeš, alebo Kapek. Tento stav pod?a Sikoru netrval dlho a v záujme jednoty strany tieto skupiny do zna?nej miery splynuli a vytvoril sa akýsi jednotný normaliza?ný front vedúcich funkcionárov KS?.
Aj na pozadí týchto sporov v strane sa odohrala vo?ba Husáka za prezidenta, ktorý sa tiež snažil upevni? vlastné mocenské postavenie. „Koncom mája 1975 vedúci predstavite? KS? Husák prijal aj prezidentský úrad hlavne kvôli upevneniu svojej vlastnej politickej pozície, prípadne, aby nedopustil mocenský vzostup niekoho iného. V pozadí však stála aj tendencia maximálne upevni? normaliza?ný komunistický režim symbolickým splynutím strany a štátu na najvyššej úrovni, ?o sa potom úspešne realizovalo aj na nižších úrovniach politického systému,“ uviedol pre TASR Sikora.
Prezident ?SSR bol pod?a neho podobne ako dnes, ústavne koncipovaný ako tzv. slabý prezident, teda jeho právomoci mali predovšetkým reprezentatívny charakter, ktoré boli zakotvené v Ústave ?SSR z 11. júla 1960. Prezident zastupoval ?SSR smerom navonok, uzatváral medzinárodné zmluvy, na návrh vlády mohol vyhlási? vojnový stav, prijímal vyslancov iných štátov, mal právo zvoláva? a zakon?ova? schôdze FZ ?SSR, alebo menoval aj odvolával vládu ?SSR.
„Pravda, všetky tieto akty boli už predtým pripravené v najvyšších straníckych orgánoch a prezident ich len vykonával. Dá sa poveda?, že prezident ?SSR bol len formálnou ozdobou funkcie prvého (po roku 1974 generálneho) tajomníka ÚV KS? Husáka, ale dohromady tvorili neoby?ajne pôsobivý tandem. Táto skuto?nos? bola tiež v príkrom rozpore s reformnou líniou KS? z roku 1968, kedy sa takéto spájanie funkcií zásadne odmietalo ako nedemokratické. Napokon, na jar 1968 bol za prezidenta ?SSR zvolený Svoboda, pri?om Dub?ek bol prvým tajomníkom ÚV KS?,“ zdôraznil Sikora.
Po nástupe Husákovho vedenia KS?, ale hlavne po jej riadnom XIV. zjazde v roku 1971 sa pod?a historika v ?SSR za?alo pomerne dlhé obdobie akejsi „byzantínskej nehybnosti“, po?as ktorého naplno fungoval krajne nedemokratický normaliza?ný režim. Najlepšie to pod?a neho dokumentuje vývoj v tzv. kádrovej oblasti, ke? v rokoch 1971 – 1985 dochádzalo ku kádrovým zmenám takmer výlu?ne na základe úmrtia. Sám Husák to komentoval slávnym výrokom: „Kone, ktoré dobre ?ahajú, sa neprepriahajú“.
K zmenám v tejto oblasti došlo až po nástupe Michaila Gorba?ova do ?ela KSSZ v roku 1985. Vedenie KS? muselo zauja? zásadné stanovisko k jeho ´perestrojke´, ktorá sa navyše nápadne podobala na Dub?ekovu reformu socializmu v ?SSR v roku 1968. Problém bol pod?a Sikoru hlavne v tom, že legitimita Husákovho vedenia KS? po roku 1969 vychádzala z porážky Dub?ekovho pravicového oportunizmu, revizionizmu a antisovietizmu.
„Preto došlo vo vedení KS? k ?iasto?nému obnoveniu situácie z roku 1969. Skupina vo vedení KS? pod vedením Husáka a Štrougala požadovala opatrné akceptovanie Gorba?ovovej prestavby a skupina pod vedením Bi?aka zdôraz?ovala ?eskoslovenské špecifiká, pre ktoré je Gorba?ovov projekt pre ?SSR nevhodný. Spor skon?il doslova šalamúnsky. Aj Husák, aj Štrougal a aj Bi?ak museli po roku 1987 odís? do politického dôchodku a moci sa ujalo krídlo tvrdých dogmatikov pod vedením Miloša Jakeša,“ vysvetlil Sikora.
Napriek týmto sporom, o ktorých málokto z obyvate?ov vtedajšej ?SSR nie?o vedel, sa Husákovi pod?a historika pripisujú zásluhy za zriadenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie, po ktorej túžili mnohé generácie slovenských katolíkov. Stalo sa tak na základe dvoch búl pápeža Pavla VI. z roku 1977.
„Zriadenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie je spolu so vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 azda najvýznamnejším štátoprávnym aktom v dejinách slovenského národa. Avšak ani tu sa nemôžeme vyhnú? historickému paradoxu: Bol to predsa Husák, ktorý stál na prelome 40. a 50. rokov minulého storo?ia na ?ele Slovenského úradu pre veci cirkevné, ktorý sa významne podie?al na prenasledovaní slovenských kres?anských cirkví v tom ?ase,“ dodal pre TASR Sikora.
Po udalostiach z novembra 1989 vymenoval Husák 10. decembra toho istého roku vládu národného porozumenia pod vedením Mariána ?alfu a vzápätí abdikoval na funkciu prezidenta republiky. FZ ?SSR zvolilo 29. decembra 1989 za nového prezidenta Václava Havla.
Zdroj feed teraz.sk
