Ako pripomína agentúra PAP, podnetom k za?atiu štrajku 14. augusta 1980 bolo prepustenie Anny Walentynowiczovej, ktorá bola ob?úbená medzi pracovníkmi lodenice. Akciu zorganizoval Bogdan Borusewicz s podporou robotníkov spojených s nelegálnymi odbormi. V nasledujúcich d?och sa k protestu pridali desiatky závodov v trojmestí Gdansk-Gdy?a-Sopot a ?alších regiónoch, pri?om hlavnými požiadavkami boli legalizácia nezávislých odborov, zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok a sloboda slova.
Krízová situácia vyústila 16. augusta do vytvorenia Medzipodnikového štrajkového výboru (MKS) vedeného Walesom. MKS na drevených tabuliach zverejnil 21 k?ú?ových požiadaviek vrátane práva na štrajk, zníženia veku odchodu do dôchodku ?i zlepšenia zásobovania trhu. Protest získal širokú podporu verejnosti, katolíckej cirkvi a intelektuálov, ktorí vyzývali na dialóg.
Do konca augusta štrajkovalo v celej krajine približne 700 podnikov a 750.000 pracovníkov. Rokovania s vládou viedli k tzv. Augustovým dohodám – 30. augusta v Štetíne a 31. augusta v Gdansku – ktoré zaru?ili vznik samosprávnych odborov, obmedzenie cenzúry a ?alšie ústupky. Desiateho novembra 1980 Najvyšší súd zaregistroval Nezávislý samosprávny odbor Solidarita, ktorý rýchlo získal takmer desa? miliónov ?lenov.
Po vyhlásení vojnového stavu v decembri 1981 bola Solidarita pozastavená a následne zakázaná, no v apríli 1989 ju opä? legalizovali. Historici považujú vznik hnutia za jeden z rozhodujúcich momentov pádu komunizmu v strednej Európe a symbol boja za národnú dôstojnos? a slobodu.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Zdroj feed teraz.sk
