Schengenský systém vznikol v roku 1985 ako medzivládny projekt medzi piatimi krajinami Európskej únie – Belgickom, Francúzskom, Holandskom, Luxemburskom a Nemeckom. Postupne sa rozšíril tak, že sa stal najvä?šou oblas?ou na svete, ktorá umož?uje vo?ný pohyb osôb, tovaru a služieb. Jeho po?iatky sú spojené s podpisom Schengenskej dohody, ku ktorému došlo 14. júna 1985. Pomenovaná je pod?a miesta podpisu dokumentu, meste?ka Schengen ležiaceho v juhovýchodnom Luxembursku ne?aleko hraníc s Nemeckom a Francúzskom.
Už pri podpise Schengenskej dohody bolo zrejmé, že integra?ný proces v oblasti spolupráce ?lenských štátov pri ochrane vonkajších hraníc bude ?alej pokra?ova?, a preto bude potrebné posilni? najmä spolo?ný boj proti nelegálnej migrácii a organizovanému zlo?inu. Výsledkom tohto úsilia sa stal Schengenský dohovor, ktorý signatárske krajiny Schengenskej dohody podpísali 19. júna 1990. Dokument detailne stanovil nevyhnutné opatrenia smerujúce k odstráneniu kontrol na vnútorných hraniciach a podrobné pravidlá fungovania celého systému ako takého.
Predpokladom zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach bolo uplat?ovanie jednotlivých ustanovení Schengenského dohovoru v praxi. Schengenský dohovor stanovil dátum uplat?ovania jednotlivých ustanovení v praxi s predpokladom ich realizácie po?as roku 1993. Avšak tento termín, a to najmä pre technické problémy, ako aj nevyhnutnos? harmonizácie legislatívy jednotlivých štátov dodržaný nebol. K samotnej realizácii sa teda pristúpilo až 26. marca 1995, ke? napokon došlo k faktickému zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach v tom ?ase už siedmymi štátmi (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko), ktoré ako prvé vytvorili spolo?ný schengenský priestor.
Schengenská dohoda a Schengenský dohovor sú spolu s rozhodnutiami a deklaráciami schengenského výkonného výboru sú?as?ou tzv. Schengenského acquis. Ide o pomenovanie súboru právnych predpisov tvoriacich základ schengenskej spolupráce, ktorý sa premietol do systému európskeho práva.
Po?as 40 rokov sa schengenský priestor rozšíril devä?krát, pri?om Bulharsko a Rumunsko boli zatia? poslednými krajinami, ktoré sa k nemu plne pripojili 1. januára 2025, ?ím sa po?et ?lenských krajín rozšíril na 29. Z ?lenských krajín EÚ nie sú ?lenom schengenu Cyprus (do schengenského priestoru by mal vystúpi? do roku 2026) a Írsko (uplat?uje si výnimku).
Každý de? prekro?í vnútorné hranice schengenu približne 3,5 milióna ?udí smerujúcich za prácou ?i štúdiom alebo s cie?om navštívi? príbuzných i priate?ov a takmer 1,7 milióna ?udí býva v jednej krajine schengenského priestoru a pracuje v inej. Odhaduje sa, že Európania každoro?ne uskuto??ujú 1,25 miliardy ciest v rámci schengenského priestoru, ?o ve?mi pomáha aj rozvoju cestovnému ruchu.
Avšak po nástupe kancelára Friedricha Merza v poslednom období najmä Nemecko výrazne sprísnilo postup proti imigrácii, ?o viedlo k zna?nému posilneniu a zintenzívneniu kontrol na vnútorných nemeckých hraniciach. Koncom minulého mesiaca aj ?eský minister vnútra Vít Rakušan vyhlásil, že ak by sa migra?ná situácia v Európe zhoršila, ?esko je pripravené urobi? na hraniciach so Slovenskom patri?né opatrenia, a najnovšie tento týžde? nevylú?il zavedenie do?asných hrani?ných kontrol so susedmi ani po?ský premiér Donald Tusk.
Zdroj feed teraz.sk
