Od štartu v poradí tretieho raketoplánu uplynie v piatok 30. augusta už 40 rokov.
Myšlienka využíva? pilotovanú vesmírnu lo?, ktorá je schopná letie? do kozmického priestoru a vráti? sa z neho podobne ako lietadlo, dostala konkrétne obrysy za?iatkom 70. rokov 20. storo?ia. Konkrétne 5. januára 1972 prezident USA Richard Nixon oznámil, že Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) za?ne využíva? opakovate?ne využite?ný vesmírny dopravný prostriedok. Krátko po tom, už 18. februára toho istého roku sa uskuto?nil pokusný štart prvého raketoplánu Enterprise.
Hoci sa pre tento program používa ozna?enie Space Shuttle, oficiálne sa nazýval Space Transportation System (Vesmírny dopravný systém), z ?oho tiež vznikla skratka STS ozna?ujúca jednotlivé misie. Zvláštnos?ou programu bolo, že už od prvého letu sa na ?om zú?ast?ovala posádka, pretože bez jej prítomnosti by raketoplán nedokázal pristá?.
V 70. rokoch ešte doznieval program letov na Mesiac (program Apollo) a uskuto?nil sa tiež medzinárodný sovietsko-americký let Sojuz-Apollo.
Napokon ako prvý odštartoval do vesmíru raketoplán Columbia. Stalo sa tak 12. apríla 1981, symbolicky dvadsa? rokov potom, ako letel do kozmu prvý ?lovek v histórii – sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Columbia nalietala cez 195 miliónov kilometrov a vo vesmíre strávila 300 dní, 17 hodín, 39 minút a 40 sekúnd. Patrí jej tiež jedno prvenstvo – najdlhšia vesmírna misia trvajúca od 19. novembra do 7. decembra 1996. Napokon bol raketoplán zni?ený pri tragédii, ktorá ho postihla po?as pristávacieho manévru 1. februára 2003, pri?om zahynulo všetkých sedem ?lenov posádky.
Podobne neš?astný osud mal aj ?alší raketoplán Challenger. Prvý raz odštartoval 4. apríla 1983. Svoje poslanie ukon?il pred?asne 28. januára 1986, ke? vinou technickej poruchy explodoval 73 sekúnd po štarte a zahynula opä? celá sedem?lenná posádka.
Discovery ako tretí raketoplán sa tak stal rekordmanom – nalietal 238 a pol milióna kilometrov. Ako bolo takmer pravidlom, jeho štart sa nezaobišiel bez ?ažkostí. Prvý raz ho mali vynies? nosné rakety do vesmíru 26. júna 1984, no napokon sa tak nestalo pre technické problémy.
Pri prvom úspešnom štarte 30. augusta 1984 vyniesol raketoplán na obežnú dráhu Zeme tri telekomunika?né družice SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C. Významná bola misia STS-31, pri ktorej 24. apríla 1990 raketoplán prepravil do kozmu Hubblov vesmírny ?alekoh?ad. V rokoch 1997 a 1999 tiež vykonal servisné lety k teleskopu, na ktorom sa objavila technická porucha.
Discovery sa stal raketoplánom, ktorý až trinás?krát viezol posádku na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Jeho posledná misia STS-133 sa uskuto?nila od 24. februára do 9. marca 2011.
Služobne mladšími, než Discovery, boli raketoplány Atlantis (1985 – 2011) a Endeavour (1992 – 2011). Práve Atlantis letel do kozmu ako posledný 8. júla 2011.
Vinou dvoch havárii s dohromady štrnástimi obe?ami sa Space Shuttle zapísal do histórie ako program, pri ktorom prišlo o život najviac kozmonautov. Táto skuto?nos? spolu s vysokými nákladmi ukon?ila v roku 2011 program Space Shuttle. Po?as jeho 40-ro?nej histórie sa uskuto?nilo 135 štartov do vesmíru a na palubách raketoplánov sa vystriedalo 849 kozmonautov.
Zdroj feed teraz.sk
