Svetlana Jevgenievna Savická sa narodila 8. augusta 1948 v Moskve. Lásku k lietaniu zdedila po otcovi, velite?ovi sovietskeho letectva po?as druhej svetovej vojny a národnom hrdinovi. Už v 16 rokoch sa prihlásila na školu pre pilotov, bola však odmietnutá pre nízky vek. Namiesto lietania sa preto za?ala venova? parašutizmu.
Svoju zá?ubu sa pokúsila pred rodi?mi utaji?, no odhalili ju, ke? jej otec našiel v školskej taške výsadkársky nôž. Otec jej zá?ubu však podporil a Savická tak ešte pred dov?šením 17. roku veku úspešne absolvovala 450 zoskokov padákom.
Tvrdá práca a parašutistický výcvik sa vyplatili, ke? iba 18-ro?nú Savickú prijali na Moskovský letecký inštitút (MAI), ktorý ukon?ila v roku 1972 ako 24-ro?ná. Ešte o rok skôr úspešne zložila skúšky ako pilotka-inštruktorka.
O štyri roky neskôr, v roku 1976, získala kvalifikáciu na post testovacieho pilota a o desa? rokov neskôr, v roku 1986, úspešne získala doktorát na Moskovskej štátnej technickej univerzite N. E. Baumana.
Savická však nezbierala iba akademické úspechy, ale aj svetové rekordy. Dovedna sa jej ich po?as kariéry podarilo získa? 18, prvý si pripísala na konto ako iba 17-ro?ná pri zoskoku padákom z výšky 14.252 metrov.
Po?as štúdia na MAI bola ?lenkou národného tímu v leteckej akrobacii. V roku 1970 si z majstrovstiev sveta v tomto športe odniesla z Hullavingtonu v Spojenom krá?ovstve okrem titulu majsterky sveta aj prezývku „Miss Sensation“ (Sle?na Senza?ná).
Výnimo?né schopnosti však neprejavovala iba pri akrobatických kúskoch, ale aj na palube iných lietadiel. So stíha?kou MiG-21 sa jej pod?a Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) rýchlos?ou 2683 kilometrov za hodinu podarilo stanovi? rýchlostný rekord pre najrýchlejšiu pilotku. Kým sa však stala astronautkou, ako testovacia pilotka nazbierala viac než 1500 letových hodín.
Do výcvikového programu pre astronautov Savická vstúpila v roku 1980. V auguste roku 1982, 19 rokov po Valentine Tereškovovej, odštartovala z ruského kozmodrómu Bajkonur na palube vesmírnej lode Sojuz T-7 a stala sa historicky druhou ženou vo vesmíre. Prvou Ameri?ankou vo vesmíre sa v júni roku 1983, desa? mesiacov po Savickej, stala Ameri?anka Sally Rideová na palube raketoplánu Challenger.
Savická však s vesmírnymi mí?nikmi ešte neskon?ila. Na vesmírnu stanicu Sa?ut 7 sa vrátila o dva roky neskôr na palube lode Sojuz T-12. Do histórie sa tak zapísala ako prvá žena, ktorá do vesmíru letela dva razy.
Po?as tejto misie vystúpila 25. júla 1984 do vesmíru a pripísala si tak na konto ?alšie prvenstvo – ako vôbec prvý ?lovek vykonala vo vesmíre kovoobrábacie práce. Po?as približne trojhodinovej vychádzky zvárala, spájkovala a striekala obrobky. Asistoval jej kozmonaut Vladimír Džanibekov. V ?ase výstupu do vesmíru mala 36 rokov, ?o bol v tom ?ase tiež rekord. Bola to však aj jej posledná vesmírna misia.
Sovietsky zväz v roku 1986 plánoval na oslavu Medzinárodného d?a žien aj ?isto ženskú misiu so Savickou ako velite?kou, misia však bola zrušená pre technické problémy so starnúcou vesmírnou stanicou. Do astronautského dôchodku odišla „Sle?na Senza?ná“ v roku 1993 a úspešne vstúpila do politiky, kde zastávala nieko?ko významných funkcií.
Savická po?as kariéry získala nieko?ko vysokých sovietskych štátnych vyznamenaní a je po nej pomenovaná aj planétka 4118 Sveta obiehajúca v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
Zdroj feed teraz.sk
