Po?as novembrových a decembrových udalostí v roku 1989, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v ?eskoslovensku, vzniesli svoje požiadavky aj väzni. Vzbure väz?ov v Leopoldove predchádzala amnestia bývalého prezidenta Václava Havla, ke? sa vzbúrenci z radov trestancov domnievali, že na slobodu pôjdu všetci.
„Amnestia sa dotkla takmer všetkých, ale nie všetci väzni išli hne? na slobodu a pod?a svojich predstáv. Prvá vzbura sa odohrala už na za?iatku januára 1990 a vyvolali ju najmilitantnejší väzni. Vzbura bola pomerne rýchlo potla?ená, ke?že bola malého rozsahu. Následne najagresívnejších väz?ov porozmiest?ovali po iných ústavoch v rámci Slovenska. Medzi nimi bol napríklad aj Tibor Polgári. Ten bol neskôr vodca skupiny, ktorá vyvraždila dozorcov koncom novembra 1991,“ uviedol pre TASR bývalý vyšetrovate? Václav Kuna. Bol poverený vyšetrovate? v rámci pracovnej skupiny, ktorá pozostávala približne z desiatich vyšetrovate?ov.
Prvá vzbura väz?ov sa udiala 19. decembra 1989 vo väzenskom zariadení v Želiezovciach, kde väzni na protest odmietli rannú stravu a nastúpi? do práce. Tento protest však neprerástol do násilného stretu s ozbrojenými zložkami. Svoje požiadavky 23. decembra 1989 vzniesli aj väzni NVÚ Leopoldov na stretnutí s Fedorom Gálom a básnikom ?ubomírom Feldekom, ktorí zastupovali koordina?né centrum Verejnosti proti násiliu, slovenským ministrom spravodlivosti Ladislavom Koš?om a s predsedom slovenskej vlády Milanom ?i?om. Požiadavky sa netýkali len humanizácie väzenského systému, ale aj rozsahu o?akávanej amnestie.
Pod?a Kunu v ?ase ve?kej vzbury „naš?astie“ už nebolo v Leopoldove umiestnených pôvodných 2500 väz?ov, v marci 1990 sa tam nachádzalo približne 1000 trestancov. „Prvé demonštrácie sa za?ali už vo februári, ?iže to nebola akcia zo d?a na de?,“ vysvetlil. Vä?šina leopoldovských väz?ov bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Z nich si vyše 200 odpykávalo dlhoro?ný trest od?atia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže ve?kého rozsahu.
Nespokojnos? neamnestovaných odsúdených postupne prerastala do ?oraz agresívnejších prejavov. Skupina 217 väz?ov sa 1. marca 1990 zabarikádovala v objekte väznice zvanej Hrad. Vyhlásili opätovnú hladovku a postupne sa k nim pridávali aj väzni z iných oddielov. Nespokojným väz?om sa postupne podarilo vytla?i? z ubytovacej ?asti objektu dozorcov ?i ?alších príslušníkov ochrany leopoldovského NVÚ.
Nepokoje vyvrcholili 28. marca 1990, ke? zapálili strechu tzv. Hradu. K bráne VIII. oddielu premiestnili f?aše s plynom a založili pod nimi ohe?. Vzbúrenci sa odmietli podrobi? príkazom príslušníkov NVÚ. Po šiestich hodinách vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek vtedajšieho federálneho ministerstva vnútra.
Zásah a potla?enie odporu militantných skupín odsúdených trval približne tri hodiny. Vyžiadal si 29 zranených na strane väz?ov. Pri zásahu našli príslušníci ozbrojených zložiek aj jedného m?tveho väz?a. Okolnosti vzbury objas?oval ve?ký tím vyšetrovate?ov.
„Po potla?ení revolty bolo celkovo stíhaných viac ako 105 osôb a za moju vyšetrovate?skú prax to bolo jedno z naj?ažších období. Vzh?adom na štruktúru a mentalitu odsúdených to bolo ve?mi náro?né dokazovanie. Každý si to vykres?oval pod?a svojho scenára,“ priblížil pre TASR Kuna.
Aj ke? pod?a ?alšieho exvyšetrovate?a Petra Va?oka je to už ve?ký odstup ?asu, pamätá si, že bol poverený ?as?ou vyšetrovania a dva týždne viedol malú skupinku. „Vypo?úvali sme približne 100 až 120 väz?ov, ktorí boli prevezení do Želiezoviec a ktorých sme v podstate museli na položené a pripravené otázky vypo?u?. Výsluchy trvali zhruba dva týždne. Výsledky vyšetrovania sme potom odovzdali základnému tímu. ?o si pamätám, bolo to obdobie, kde išlo o ve?kú eufóriu po roku 1989 a táto viedla aj k vzbure väz?ov. Všetci sme sa všetkého a každého báli, báli sme sa budúcnosti,“ povedal pre TASR bývalý vyšetrovate? a v sú?asnosti advokát Peter Va?ok.
Od októbra 1992 nasledoval najvä?ší proces v dejinách slovenského súdnictva, na ktorom sa za skutky zodpovedalo 69 vzbúrencov. Po?as megaprocesu, ktorý sa odohrával v kinosále väzenia v Leopoldove, ich strážilo až 175 príslušníkov Zboru väzenskej a justi?nej stráže (ZVJS). O priebehu pojednávania bola verejnos? priebežne informovaná. Prenos z pojednávacej miestnosti bol zakázaný. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave v roku 1993 boli 60 ú?astníkom vzbury uložené viacro?né tresty od?atia slobody a ochranné opatrenia.
Ako záverom dodal Va?ok, exprezident Havel chcel da? väz?om možnos?, aby sa polepšili, ale mnohé veci sa podcenili. O vzbure, ale aj niektorých udalostiach, ktoré jej predchádzali, vznikol v roku 2019 slovenský film s názvom Amnestie.
Za múrmi leopoldovskej väznice sa neskôr, v novembri roku 1991, udiala aj najtragickejšia udalos? v dejinách väzenstva bývalého ?eskoslovenska. Po?as úteku siedmich odsúdených, vrátane Polgáriho, zahynuli piati príslušníci zboru väzenskej stráže a dvaja utrpeli zranenia. Troch ú?astníkov úteku a masakru dozorcov odsúdili na doživotie a štyroch na viacro?né tresty od?atia slobody.
Zdroj feed teraz.sk
