Naposledy na okrúhle 30. výročie udalosti bol formát osláv obmedzený pre koronavírusovú pandémiu. Prezident Frank-Walter Steinmeier, vtedajšia spolková kancelárka Angela Merkelová a predseda Spolkového snemu (Bundestag) Wolfgang Schäuble sa zúčastnili na oficiálnom spomienkovom podujatí v Postupime neďaleko od Berlína. Na slávnosti bolo 130 hostí.
O päť rokov neskôr Steinmeier vyzýva všetkých obyvateľov na východe aj západe krajiny, aby sa postavili na obranu demokracie. Nemecký prezident vyjadril obavy, že „politický stred má čoraz menšiu podporu, a to najmä vo východnej časti krajiny“. „Nedovoľme, aby naša demokracia utrpela ďalšie škody. Postavme sa proti tomu,“ cituje ho DPA.
Pripomenul, že pred 35 rokmi vládla euforická atmosféra, ktorá je však dnes podľa neho vzdialená: „Mnohí ľudia vyjadrujú obavy a tieto obavy si zaslúžia, aby sme ich brali vážne.“ Poukázal aj na ťažkosti transformačného obdobia vo východnom Nemecku, zároveň však zdôraznil: „Zjednotené Nemecko je silná krajina v strede Európy a rešpektovaný partner vo svete.“
Oslavy 35. výročia znovuzjednotenia Nemecka sa začali už vo štvrtok a ich štátna forma sa sústreďuje v Saarbrückene. Tamojšie médium www.sr.de informovalo, že centrum mesta od Bismarckovho mosta až po Westspange sa premenilo na obrovskú slávnostnú promenádu. Počas trojdňového festivalu Dňa nemeckej jednoty vystúpi na viacerých pódiách vyše 600 umelcov. V piatok 3. októbra, v deň hlavných osláv znovuzjednotenia, prídu najvyšší politickí činitelia vrátane spolkového kancelára Friedricha Merza. Očakáva sa aj účasť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
K rozdeleniu bývalého Nemecka pristúpili mocnosti po II. svetovej vojne. V západnej okupačnej zóne pod vplyvom USA, Británie a Francúzska vyhlásili 7. septembra 1949 Nemeckú spolkovú republiku (NSR). V zmluvách a podobných dokumentoch sa na Slovensku používa podoba Spolková republika Nemecko (SRN).
Presne po mesiaci 7. októbra 1949 vyhlásili Nemeckú demokratickú republiku (NDR) pod dohľadom ZSSR. Na dve mestá sa rozdelil aj Berlín, východná časť zostala hlavným mestom komunistického štátu. Časť z názvom Západný Berlín patrila inej krajine NSR. V roku 1961 dokončili v Berlíne múr, ktorý sa stal hlavným symbolom rozdelenia Nemecka. Viac ako 28 rokov dištancoval rodiny a rozpájal národ, krajinu i celý svet.
V roku 1985 prevzal moc v Sovietskom zväze reformne naladený Michail Gorbačov. Začal politiku „perestrojky“ (prestavby), „glasnosti“ (otvorenosti) a postupne rušil ideologické bariéry. Výrazne prispel k dejinnému pohybu demokratických síl vo východoeurópskom bloku. V Nemecku to malo vyjadrenie masovejšími útekmi občanov NDR do západného Nemecka v lete 1989. Od júla do decembra emigrovalo viac ako 380.000 ľudí.
Na oslavách 40. výročia založenia NDR 7. októbra 1989 sa sformovalo masové protestné hnutie ľudu proti monopolu Jednotnej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, SED). Pod vplyvom protestov odstúpila vláda, z funkcie odvolali generálneho tajomníka SED Ericha Honeckera a 9. novembra 1989 začali zo strany NDR búrať Berlínsky múr a otvorili sa hraničné priechody do NSR.
Na vznesenú požiadavku zjednotenia oboch nemeckých krajín sa 5. mája 1990 v Bonne uskutočnili rozhovory zástupcov oboch nemeckých štátov a predstaviteľov štyroch mocností (Francúzska, Británie, USA a ZSSR). Od 1. júla 1990 začala medzi oboma Nemeckami platiť zmluva o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie s tým, že západná nemecká marka sa stala oficiálnou menou aj vo východnom Nemecku.
O mesiac neskôr sa zišiel prvý slobodne zvolený parlament NDR a rozhodol, že aj v Nemeckej demokratickej republike začne platiť ústava Nemeckej spolkovej republiky (Grundgesetz). Dokument k suspendovaniu ich pôsobnosti na území Nemecka podpísali štyri mocnosti v New Yorku 2. októbra 1990 a oficiálne znovuzjednotenie Nemecka nastalo 3. októbra 1990. V tento deň sa novými nemeckými spolkovými krajinami stali Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko-Anhaltsko, Sasko a Durínsko. Prvé celonemecké voľby do Spolkového snemu sa konali 2. decembra 1990.
V súčasnosti však nemecké médiá poukazujú na to, že pocit spolupatričnosti v krajine slabne. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry YouGov si až 43 percent obyvateľov východných oblastí myslí, že rozdiely prevažujú, v roku 2019 pritom podobný názor zastávalo 34 percent. Aj podľa oficiálnych kruhov má pocitová priepasť reálne základy – napríklad v majetkových pomeroch, výške miezd či zastúpení vo vedúcich pozíciách.
Štúdia Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum ukazuje, že východné spolkové krajiny síce od roku 1990 výrazne dobehli západ, no stále nedosiahli jeho úroveň. Produktivita vo východe je dnes približne na 90 percentách západného priemeru. Hospodársky sa tak východné krajiny pohybujú na úrovni slabších regiónov západu.
Zdroj feed teraz.sk
