Naposledy na okrúhle 30. výro?ie udalosti bol formát osláv obmedzený pre koronavírusovú pandémiu. Prezident Frank-Walter Steinmeier, vtedajšia spolková kancelárka Angela Merkelová a predseda Spolkového snemu (Bundestag) Wolfgang Schäuble sa zú?astnili na oficiálnom spomienkovom podujatí v Postupime ne?aleko od Berlína. Na slávnosti bolo 130 hostí.
O pä? rokov neskôr Steinmeier vyzýva všetkých obyvate?ov na východe aj západe krajiny, aby sa postavili na obranu demokracie. Nemecký prezident vyjadril obavy, že „politický stred má ?oraz menšiu podporu, a to najmä vo východnej ?asti krajiny“. „Nedovo?me, aby naša demokracia utrpela ?alšie škody. Postavme sa proti tomu,“ cituje ho DPA.
Pripomenul, že pred 35 rokmi vládla euforická atmosféra, ktorá je však dnes pod?a neho vzdialená: „Mnohí ?udia vyjadrujú obavy a tieto obavy si zaslúžia, aby sme ich brali vážne.“ Poukázal aj na ?ažkosti transforma?ného obdobia vo východnom Nemecku, zárove? však zdôraznil: „Zjednotené Nemecko je silná krajina v strede Európy a rešpektovaný partner vo svete.“
Oslavy 35. výro?ia znovuzjednotenia Nemecka sa za?ali už vo štvrtok a ich štátna forma sa sústre?uje v Saarbrückene. Tamojšie médium www.sr.de informovalo, že centrum mesta od Bismarckovho mosta až po Westspange sa premenilo na obrovskú slávnostnú promenádu. Po?as trojd?ového festivalu D?a nemeckej jednoty vystúpi na viacerých pódiách vyše 600 umelcov. V piatok 3. októbra, v de? hlavných osláv znovuzjednotenia, prídu najvyšší politickí ?initelia vrátane spolkového kancelára Friedricha Merza. O?akáva sa aj ú?as? francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
K rozdeleniu bývalého Nemecka pristúpili mocnosti po II. svetovej vojne. V západnej okupa?nej zóne pod vplyvom USA, Británie a Francúzska vyhlásili 7. septembra 1949 Nemeckú spolkovú republiku (NSR). V zmluvách a podobných dokumentoch sa na Slovensku používa podoba Spolková republika Nemecko (SRN).
Presne po mesiaci 7. októbra 1949 vyhlásili Nemeckú demokratickú republiku (NDR) pod doh?adom ZSSR. Na dve mestá sa rozdelil aj Berlín, východná ?as? zostala hlavným mestom komunistického štátu. ?as? z názvom Západný Berlín patrila inej krajine NSR. V roku 1961 dokon?ili v Berlíne múr, ktorý sa stal hlavným symbolom rozdelenia Nemecka. Viac ako 28 rokov dištancoval rodiny a rozpájal národ, krajinu i celý svet.
V roku 1985 prevzal moc v Sovietskom zväze reformne naladený Michail Gorba?ov. Za?al politiku „perestrojky“ (prestavby), „glasnosti“ (otvorenosti) a postupne rušil ideologické bariéry. Výrazne prispel k dejinnému pohybu demokratických síl vo východoeurópskom bloku. V Nemecku to malo vyjadrenie masovejšími útekmi ob?anov NDR do západného Nemecka v lete 1989. Od júla do decembra emigrovalo viac ako 380.000 ?udí.
Na oslavách 40. výro?ia založenia NDR 7. októbra 1989 sa sformovalo masové protestné hnutie ?udu proti monopolu Jednotnej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, SED). Pod vplyvom protestov odstúpila vláda, z funkcie odvolali generálneho tajomníka SED Ericha Honeckera a 9. novembra 1989 za?ali zo strany NDR búra? Berlínsky múr a otvorili sa hrani?né priechody do NSR.
Na vznesenú požiadavku zjednotenia oboch nemeckých krajín sa 5. mája 1990 v Bonne uskuto?nili rozhovory zástupcov oboch nemeckých štátov a predstavite?ov štyroch mocností (Francúzska, Británie, USA a ZSSR). Od 1. júla 1990 za?ala medzi oboma Nemeckami plati? zmluva o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie s tým, že západná nemecká marka sa stala oficiálnou menou aj vo východnom Nemecku.
O mesiac neskôr sa zišiel prvý slobodne zvolený parlament NDR a rozhodol, že aj v Nemeckej demokratickej republike za?ne plati? ústava Nemeckej spolkovej republiky (Grundgesetz). Dokument k suspendovaniu ich pôsobnosti na území Nemecka podpísali štyri mocnosti v New Yorku 2. októbra 1990 a oficiálne znovuzjednotenie Nemecka nastalo 3. októbra 1990. V tento de? sa novými nemeckými spolkovými krajinami stali Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko-Anhaltsko, Sasko a Durínsko. Prvé celonemecké vo?by do Spolkového snemu sa konali 2. decembra 1990.
V sú?asnosti však nemecké médiá poukazujú na to, že pocit spolupatri?nosti v krajine slabne. Pod?a reprezentatívneho prieskumu agentúry YouGov si až 43 percent obyvate?ov východných oblastí myslí, že rozdiely prevažujú, v roku 2019 pritom podobný názor zastávalo 34 percent. Aj pod?a oficiálnych kruhov má pocitová priepas? reálne základy – napríklad v majetkových pomeroch, výške miezd ?i zastúpení vo vedúcich pozíciách.
Štúdia Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum ukazuje, že východné spolkové krajiny síce od roku 1990 výrazne dobehli západ, no stále nedosiahli jeho úrove?. Produktivita vo východe je dnes približne na 90 percentách západného priemeru. Hospodársky sa tak východné krajiny pohybujú na úrovni slabších regiónov západu.
Zdroj feed teraz.sk
