V roku 2001 ho vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush. „Pád Berlínskeho múru je bodom obratu v studenej vojne a významným mí?nikom pri ví?azstve slobody nad tyraniou,“ uviedol Bush pri vyhlasovaní Svetového d?a slobody.
Tragická noc z 12. na 13. augusta roku 1961, kedy sa za?al múr stava?, zmrazila nádeje, zmarila životné plány a zni?ila ?udské osudy mnohých Nemcov. Azda najtrpkejšie zasiahla obyvate?ov tých domov na Bernauerskej ulici v Berlíne, ktorí mali vchody z Východu, ale ich okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali alebo spútali ostnatým drôtom.
O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky (NDR) s odôvodnením, že z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) prenikajú na východ revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie. Skuto?ný motív ale spo?íval v zabránení úteku ob?anom NDR do západného Nemecka; ve? v rokoch 1949 – 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ?udí. Medzi nimi bolo ve?a odborníkov, pri?om vä?šina z nich utekala do NSR cez Berlín.
Múr meral celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne, ktorý pretínal mesto priamo v jeho srdci. Vysoký bol takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti – mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dosta? sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100.000 ?udí. Pod?a najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ?udí.
Prvou obe?ou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I ke? sa štatistiky v presnom po?te obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ro?ný murár pri ?om vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, ke? ho pri pokuse o útek zasiahli gu?ky východonemeckých pohrani?níkov.
Prestavba („perestrojka“) sovietskeho vodcu Michaila Gorba?ova a jeho politika nového myslenia vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Napriek tomu najvyšší predstavite? NDR Erich Honecker ešte v roku 1987 sebavedome vyhlasoval, že múr bude stá? ?alších najmenej 50 rokov. O dva roky neskôr, 9. novembra 1989, bolo ale všetko inak – udiali sa udalosti, ktoré zmenili dejiny.
Desiatky novinárov z celého sveta prišli podve?er na tla?ovú konferenciu ?lena východonemeckého vedenia Gntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do nezrozumite?ného, byrokratického jazyka.
Všetci ale spozorneli, ke? sa na záver pomerne nudnej tla?ovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy za?ne spomínaný predpis plati?. Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: „Pod?a môjho názoru za?ne plati?… …hne?. Okamžite!“ Tla?ová konferencia sa vzápätí skon?ila a správa sa rýchlos?ou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a za?iatok konca Nemeckej demokratickej republiky.
Zdroj:
Svetový de? slobody pripomína pád Berlínskeho múru ako symbol konca studenej vojny
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=10735
https://www.brinkmannpeter.de/mauerfall-9-11-1989-2.html
Zdroj feed teraz.sk
