Od narodenia Antona I. Grasalkovi?a, prívrženca rakúskeho panovníckeho rodu Habsburgovcov, uplynie v stredu 6. marca 330 rokov.
„Gróf Anton I. Grasalkovi? (Grassalkovich, Grassalkovics, latinsko-ma?arský prídomok de Gyarak) bol uhorský š?achtic a politik. Bol príslušníkom pôvodného chorvátskeho rodu Krasalkovichovcov, ktorí v polovici 17. storo?ia získali majetky na území Slovenska,“ povedala pre TASR histori?ka a etnologi?ka Katarína Nádaská.
Grasalkovi? sa narodil 6. marca 1694 v Mojmírovciach v rodine baróna Jána Grasalkovi?a a jeho manželky Zuzany Egresdy. Jeho otec pôsobil ako správca Beckovského hradu.
Študoval na gymnáziu v Nitre a v Trnave vyštudoval právo. Advokátske skúšky a s?ub zložil v roku 1715 a za?al pracova? ako notár krá?ovského súdu. V roku 1720 sa stal advokátom vacovského biskupstva a krá?ovským právnym zástupcom. Od roku 1724, kedy bol komorský radca, zastával vysoké krá?ovské a krajinské funkcie.
„Grasalkovi? prispel k tomu, aby Máriu Teréziu prijal uhorský snem za krá?ovnú. Túto podporu mu nikdy nezabudla a až do svojej smrti sa tešil jej ve?kej priazni. V roku 1732 mu udelila titul baróna a v roku 1743 ho vymenovala do grófskeho stavu. Od roku 1731 bol radcom na krá?ovskom dvore, od roku 1748 radcom uhorskej komory. V roku 1751 sa stal osobným strážcom uhorských korunova?ných klenotov, tajným radcom a županom Aradskej a Novohradskej stolice,“ priblížila Nádaská.
Ako ?alej uviedla, bol znalcom uhorského práva, národného hospodárstva a ako dobrý organizátor sa okrem vplyvu v uhorskom sneme zaslúžil aj o vyzbrojovanie a zásobovanie armády. Pod jeho vedením krá?ovské výnosy vzrástli. Zreformoval ?innos? komory, pomáhal pri riešení problémov so zahrani?ným obchodom, vyberaním cla a riešil tiež posil?ovanie meny.
Grasalkovi? prispel spolu s ?alšími zemepanskými rodinami aj k osíd?ovaniu Dolnej zeme Slovákmi. „Po živelnom s?ahovaní poddaných a ich útekoch od konca 17. storo?ia, v prvej tretine 18. storo?ia už aj zásluhou týchto zemepánov, presíd?ovanie a usádzanie slovenských kolonistov dostalo systematickejšiu formu,“ objasnila ?alej histori?ka a etnologi?ka.
Na rozsiahle majetky Antona Grasalkovi?a, do osád v Peštianskej stolici a neskôr aj do ?alších ?astí medzi Dunajom a Tisou, prichádzali poddaní z viacerých severných stolíc Uhorska. Mnohí, ktorí ušli od svojich zemepánov zo severných stolíc, sa v Peštianskej stolici zdržiavali už od samého za?iatku 18. storo?ia.
Po?as panovania Márie Terézie prichádza na jej pokyn organizované komorské osíd?ovanie opustených a málo za?udnených dolnozemských oblastí. Práve gróf Grasalkovi? bol v roku 1748 vymenovaný za predsedu uhorskej komory.
Grasalkovi? mal za úlohu osídli? oblasti, kde bolo najviac opustenej zeme, napríklad v dolnozemskej Bá?ke a neskôr aj v Banáte, kde Slováci v niektorých obciach boli už skôr a niekde sa usádzali na komorských majetkoch a vo vä?šom po?te rodín. „V Banáte sa Slováci usadili na princípe zemepanských zmlúv. Aj na základe týchto údajov môžeme uvies?, že Anton Grasalkovi? sa významne podie?al aj pri osíd?ovaní Dolnej zemi Slovákmi,“ vysvetlila Nádaská.
Ako stavite? sa výrazne podie?al na barokovej prestavbe hradu v Bratislave, ktorý sa stal sídlom dcéry Márie Terézie Kristíny a jej manžela. Postavil aj známy Grasalkovi?ov palác.
„Grasalkovi?ov, Pioniersky, Prezidentský – každá doba dala palácu iné pomenovanie. Prezidentský palác v Bratislave, ktorý nesie názov Grasalkovi?ov palác, je v sú?asnosti sídlom hlavy štátu Slovenskej republiky. Sú?as?ou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Rekonštrukciu tejto záhrady urobili koncom 90. rokov 20. storo?ia a do ve?kej miery sa podarilo prinavráti? pôvodný výzor parku,“ dodala Nádaská.
Sú?as?ou paláca je aj kedysi samostatne stojaca baroková kaplnka. Kaplnku zasvätenú mu?enici sv. Barbore dal Grasalkovi? postavi? v roku 1768 v blízkosti svojho letného sídla.
Grasalkovi? získal donáciami, ženbou (bol ženatý trikrát a vychoval štyri dcéry a dvoch synov) i kúpou aj ?alšie rozsiahle majetky, najmä na území medzi Dunajom a Tisou oslobodenom od Osmanov. Zo svojho rodu urobil jeden z najvýznamnejších rodov v Uhorsku.
Na území dnešného Slovenska vlastnil nieko?ko obcí (Komjatice spolu s Kme?ovom, Horný a Dolný Vinodol, ?erník, Ivanku pri Dunaji) a v rámci celej monarchie dal postavi? viacero stavieb, medzi nimi napríklad aj zámok v ma?arskom Gödöll?, ktorý si ob?úbila cisárovná Sissi.
Financoval výstavbu dnes už neexistujúceho zámku v Komjaticiach, finan?ne podporil výstavbu piaristického kostola v Nitre, ale dal postavi? i zámok v ma?arskom Hatvane a kláštor v Máriabesny?, kde je aj pochovaný.
Anton I. Grasalkovi?, popredný predstavite? uhorského aristokratického rodu, zomrel 1. decembra 1771 v obci ?emer (Csömör, Ma?arsko) vo veku 77 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
