V pondelok 22. apríla uplynie 300 rokov od narodenia nemeckého filozofa Immanuela Kanta, jedného z najvýznamnejších európskych myslite?ov.
„S menom Immanuela Kanta sa spája predovšetkým myšlienka ´kopernikovského obratu´ vo filozofii. Znamená to radikálnu zmenu v chápaní vz?ahu medzi poznávajúcim subjektom a poznávanou realitou. Poznávajúci je pod?a Kantovho u?enia aktívnym spolutvorcom poznávaného sveta. Dôsledkom tohto u?enia však zárove? je, že existuje nie?o, ?o je pre kone?nú bytos? principiálne nepoznate?né: existencia Boha a nesmrte?nos? duše nie sú vedecky ani filozoficky dokázate?né, no zárove? nie sú týmito prostriedkami ani vyvrátite?né,“ vysvetlil Maco.
V etike pod?a neho Kant vytvoril univerzalistickú teóriu morálky založenú na chápaní ?loveka ako autonómnej bytosti, ktorá ?erpá morálny zákon výlu?ne zo svojho rozumu. Od Kanta pochádza aj najslávnejšia definícia osvietenstva: by? osvietený znamená ma? odvahu používa? vlastný rozum. Vo filozofii umenia sa Kant zasa pokúsil originálnym spôsobom zdôvodni? všeobecnú záväznos? estetických hodnotiacich súdov.
„Najvýznamnejšími Kantovými nasledovníkmi boli filozofi, ktorí jeho filozofiu domýš?ali a pretvárali svojím vlastným spôsobom, ako Georg Wilhelm Friedrich Hegel ?i Arthur Schopenhauer. V poslednej tretine 19. storo?ia došlo najmä v Nemecku na nieko?ko dekád k mohutnej renesancii kantovskej filozofie. Kantovými dielami boli výrazne ovplyvnení aj viacerí významní vedci 19. a 20. Storo?ia ako jazykovedec Wilhelm von Humboldt, fyzici Hermann von Helmholtz, Heinrich Hertz, Albert Einstein, matematik Henri Poincaré,“ uviedol Maco.
Immanuel Kant sa narodil 22. apríla 1724 v pruskom Königsbergu (dnes ruský Kaliningrad). Pochádzal zo skromných pomerov rodiny sedlára. Vzdelanie nadobudol vo svojom rodnom meste, najprv na kolégiu Fredericianum a neskôr na miestnej univerzite, kde najprv študoval teológiu, ale rýchlo prešiel na filozofiu a prírodné vedy. Po ukon?ení univerzity pôsobil devä? rokov ako súkromný u?ite? v š?achtických rodinách v okolí Königsbergu. V roku 1755 za?al pôsobi? na miestnej univerzite, ale až po pätnástich rokoch získal profesúru z logiky a metafyziky. Na univerzite prednášal takmer štyridsa? rokov a údajne patril medzi ob?úbených a inšpirujúcich pedagógov.
Svojich životopiscov zaujal paradoxne nie búrlivým životným štýlom, ale až punti?kársky usporiadaným životom. Prísne dodržiaval pravidlá osobného života. Vždy stával o piatej a pracoval do siedmej. Od siedmej do deviatej prednášal, potom do jednej popoludní znovu pracoval na svojich dielach. Po jednej nasledoval dlhý nieko?kohodinový obed, na ktorý si pozýval hostí, vä?šinou však ?udí z praktického života ako miestnych u?encov. Potom nasledovala pravidelná prechádzka vždy v rovnakú hodinu a za každého po?asia k lipovej aleji, ktorá sa dodnes nazýva Filozofická cesta.
Po vydaní jeho najvýznamnejších diel Kritiky ?istého rozumu (1781), Kritiky praktického rozumu (1788) a Kritiky súdnosti (1790) dosiahol úspech, ktorý prekro?il hranice vtedajšieho Nemecka. Boli mu udelené rôzne pocty, ale aj napriek pozvaniam neopustil hranice rodného mesta, v ktorom aj 12. februára 1804 zomrel.
Pod?a Kanta je ?lovek svojou podstatou predur?ený klás? si metafyzické otázky, ktoré presahujú empirický svet. Odpovede na tieto otázky je pod?a neho možné ?iasto?ne nájs? vo sfére praktického rozumu (Kritika praktického rozumu), ktorý ur?uje všeobecné princípy morálneho konania presahujúce jednotlivca a platné pre akúko?vek racionálnu bytos?.
Na území dnešného Slovenska sa pod?a Maca reakcie na Kantovu filozofiu objavili už koncom 18. storo?ia, tie však boli v zásade kritické a nesúhlasné. Pozitívnejšia reflexia kantovských myšlienok sa vyskytla napríklad u niektorých myslite?ov pôsobiacich na Evanjelickom kolégiu v Prešove v prvej polovici 19. storo?ia.
„Od 60. rokov 20. storo?ia vznikajú najmä zásluhou Theodora Münza slovenské preklady k?ú?ových Kantových spisov a usta?uje sa slovenská terminológia pre Kantove pojmy. Münz popri prekladate?skej ?innosti zárove? patrí medzi tých slovenských filozofov, ktorí vo svojej vlastnej filozofii najviac ?erpali z Kantových myšlienok. ?alší slovenskí filozofi sa rozsiahlo venovali napríklad Kantovej politickej filozofii a filozofickej antropológii (?ubomír Belás), Kantovej teórii poznania a filozofii vedy (Miroslav Marcelli) ?i novokantovskej filozofickej tradícii (František Novosád),“ ozrejmil pre TASR filozof Róbert Maco.
Zdroj feed teraz.sk
