Rozhodnutie, že neďaleko Košíc vyrastie hutnícka fabrika, padlo 1. apríla 1959 po podpísaní zakladacej listiny, na základe ktorej vznikol národný podnik Východoslovenské železiarne. Výstavba sa začala 4. januára 1960, pričom výstavbu vysokej pece číslo 1 dokončili v roku 1965. Prvého júna toho istého roku došlo k zapáleniu vysokej pece číslo 1 a k prvému odpichu. V roku 1967 uviedli do prevádzky vysokú pec číslo 2 a v roku 1969 vysokú pec číslo 3.
Žiadna z nežiaducich udalostí či prevádzkových havárií od spustenia výroby vo VSŽ sa nezapísala do čiernej kroniky tak silno, ako tá z 27. októbra 1995, keď zomrelo 11 ľudí a v nemocnici v Šaci ošetrili 309 osôb, z ktorých bolo 21 (14 zamestnancov železiarní) krátko či dlhšie hospitalizovaných.
K udalosti došlo pri zváraní na odstavenom potrubí, z ktorého mali byť predtým vytlačené zvyšky vysokopecného plynu. Zváračské práce však začali skôr, ako sa k pracovníkom dostali výsledky analýzy odobraných vzoriek plynu. Po 9.00 h nastal výbuch, pri ktorom do ovzdušia unikol smrteľne jedovatý oxid uhoľnatý – plyn bez farby a zápachu.
Na mieste explózie sa ešte počas dopoludnia riešila oprava poškodeného potrubia a prítomní boli policajti, hasiči i zamestnanci železiarní. Nikto však nevenoval úniku plynu pozornosť, nebola vyhlásená ani evakuácia a do práce prichádzali ďalší ľudia. Až po 15.30 h prenikli prvé správy o priotrávených, ktorí pracovali na odstraňovaní následkov ranného výbuchu alebo v blízkosti havárie. Príkaz na opustenie pracovísk prišiel pred 21.00 h.
V roku 1996 vyšetrovatelia obvinili päť ľudí, na troch z nich sa neskôr vzťahovala amnestia prezidenta Rudolfa Schustera. Pred súd sa postavili dvaja a po niekoľkých pojednávaniach odsúdil senát Krajského súdu v Košiciach v januári 2002 riaditeľa závodu Energetika na dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky a v prípade obvineného majstra závodu Koksovňa súd od potrestania upustil.
Po udalosti prijalo vedenie VSŽ a aj U. S. Steel Košice viaceré opatrenia, aby sa tragédia takého rozsahu neopakovala. Podnik určil oblasti s vysokým a nízkym nebezpečenstvom výskytu oxidu uhoľnatého a amoniaku, do ktorých je možný vstup iba za dodržania prísnych kritérií. Všetci zamestnanci pridelení na prácu v týchto priestoroch sú vybavení osobnými detektormi plynov. Zároveň musia evidovať svoj vstup a výstup z nebezpečného priestoru do elektronickej evidencie.
Na privolanie rýchlej pomoci Závodného hasičského útvaru (ZHÚ) je v týchto priestoroch zriadený Man Down Alarm, čo je súbor viac ako 160 tlačidiel rozmiestnených v jednotlivých divíznych závodoch.
Vytvorilo sa viac ako 50 pohotovostných dislokovaných staníc, ktoré slúžia členom protiplynového zboru na primárne podanie prvej pomoci. Vybudoval sa prívod dýchateľného vzduchu vo výťahoch divíznych závodov Koksovňa, Vysoké pece, Energetika. Zamestnanci divízneho závodu Energetika, pracujúci na potrubných rozvodoch, sú vybavení aj vysielačkami s GPS lokalizáciou a signalizáciou „mŕtvy muž“.
Na monitorovanie náhodného nekontrolovateľného úniku plynu sa vybudoval vnútorný a vonkajší stabilný monitoring nebezpečných plynov so 665 snímačmi, vybavený aj záložnými zdrojmi energie pre prípad výpadku elektriny. Hlavná stanica protiplynovej ochrany disponuje viac ako 400 ochrannými izolačnými dýchacími prístrojmi (OIDP), 160 únikovými dýchacími prístrojmi Pascolt a šiestimi diaľkovými prenosnými prístrojmi.
V roku 2013 sa zriadila Mobilná dislokovaná pohotovostná stanica vybavená dýchacími prístrojmi, prenosným kompresorom na plnenie OIDP, nosidlami, kyslíkovými oživovacími prístrojmi a viacplynovými detektormi. Funguje aj horúca linka protiplynovej ochrany a na všetkých pracoviskách spoločnosti U. S. Steel Košice sú „modré skrinky“ s únikovými maskami.
Zdroje: https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/historia; https://www.usske.sk/sk/clanok/protiplynova-ochrana-je-dnes-na-vysokej-urovni
Zdroj feed teraz.sk
