Rozhodnutie, že ne?aleko Košíc vyrastie hutnícka fabrika, padlo 1. apríla 1959 po podpísaní zakladacej listiny, na základe ktorej vznikol národný podnik Východoslovenské železiarne. Výstavba sa za?ala 4. januára 1960, pri?om výstavbu vysokej pece ?íslo 1 dokon?ili v roku 1965. Prvého júna toho istého roku došlo k zapáleniu vysokej pece ?íslo 1 a k prvému odpichu. V roku 1967 uviedli do prevádzky vysokú pec ?íslo 2 a v roku 1969 vysokú pec ?íslo 3.
Žiadna z nežiaducich udalostí ?i prevádzkových havárií od spustenia výroby vo VSŽ sa nezapísala do ?iernej kroniky tak silno, ako tá z 27. októbra 1995, ke? zomrelo 11 ?udí a v nemocnici v Šaci ošetrili 309 osôb, z ktorých bolo 21 (14 zamestnancov železiarní) krátko ?i dlhšie hospitalizovaných.
K udalosti došlo pri zváraní na odstavenom potrubí, z ktorého mali by? predtým vytla?ené zvyšky vysokopecného plynu. Zvára?ské práce však za?ali skôr, ako sa k pracovníkom dostali výsledky analýzy odobraných vzoriek plynu. Po 9.00 h nastal výbuch, pri ktorom do ovzdušia unikol smrte?ne jedovatý oxid uho?natý – plyn bez farby a zápachu.
Na mieste explózie sa ešte po?as dopoludnia riešila oprava poškodeného potrubia a prítomní boli policajti, hasi?i i zamestnanci železiarní. Nikto však nevenoval úniku plynu pozornos?, nebola vyhlásená ani evakuácia a do práce prichádzali ?alší ?udia. Až po 15.30 h prenikli prvé správy o priotrávených, ktorí pracovali na odstra?ovaní následkov ranného výbuchu alebo v blízkosti havárie. Príkaz na opustenie pracovísk prišiel pred 21.00 h.
V roku 1996 vyšetrovatelia obvinili pä? ?udí, na troch z nich sa neskôr vz?ahovala amnestia prezidenta Rudolfa Schustera. Pred súd sa postavili dvaja a po nieko?kých pojednávaniach odsúdil senát Krajského súdu v Košiciach v januári 2002 riadite?a závodu Energetika na dvojro?ný trest s podmiene?ným odkladom na tri roky a v prípade obvineného majstra závodu Koksov?a súd od potrestania upustil.
Po udalosti prijalo vedenie VSŽ a aj U. S. Steel Košice viaceré opatrenia, aby sa tragédia takého rozsahu neopakovala. Podnik ur?il oblasti s vysokým a nízkym nebezpe?enstvom výskytu oxidu uho?natého a amoniaku, do ktorých je možný vstup iba za dodržania prísnych kritérií. Všetci zamestnanci pridelení na prácu v týchto priestoroch sú vybavení osobnými detektormi plynov. Zárove? musia evidova? svoj vstup a výstup z nebezpe?ného priestoru do elektronickej evidencie.
Na privolanie rýchlej pomoci Závodného hasi?ského útvaru (ZHÚ) je v týchto priestoroch zriadený Man Down Alarm, ?o je súbor viac ako 160 tla?idiel rozmiestnených v jednotlivých divíznych závodoch.
Vytvorilo sa viac ako 50 pohotovostných dislokovaných staníc, ktoré slúžia ?lenom protiplynového zboru na primárne podanie prvej pomoci. Vybudoval sa prívod dýchate?ného vzduchu vo vý?ahoch divíznych závodov Koksov?a, Vysoké pece, Energetika. Zamestnanci divízneho závodu Energetika, pracujúci na potrubných rozvodoch, sú vybavení aj vysiela?kami s GPS lokalizáciou a signalizáciou „m?tvy muž“.
Na monitorovanie náhodného nekontrolovate?ného úniku plynu sa vybudoval vnútorný a vonkajší stabilný monitoring nebezpe?ných plynov so 665 sníma?mi, vybavený aj záložnými zdrojmi energie pre prípad výpadku elektriny. Hlavná stanica protiplynovej ochrany disponuje viac ako 400 ochrannými izola?nými dýchacími prístrojmi (OIDP), 160 únikovými dýchacími prístrojmi Pascolt a šiestimi dia?kovými prenosnými prístrojmi.
V roku 2013 sa zriadila Mobilná dislokovaná pohotovostná stanica vybavená dýchacími prístrojmi, prenosným kompresorom na plnenie OIDP, nosidlami, kyslíkovými oživovacími prístrojmi a viacplynovými detektormi. Funguje aj horúca linka protiplynovej ochrany a na všetkých pracoviskách spolo?nosti U. S. Steel Košice sú „modré skrinky“ s únikovými maskami.
Zdroje: https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/historia; https://www.usske.sk/sk/clanok/protiplynova-ochrana-je-dnes-na-vysokej-urovni
Zdroj feed teraz.sk
