Devä? rokov pracovali zástupcovia z viac ako 160 štátov nad dokumentom, ktorý novo definoval práva a povinnosti krajín pri využívaní svetových morí a oceánov. V sobotu 16. novembra uplynie 30 rokov odvtedy, ?o nadobudol ú?innos? Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS).
Dohovor nahradil doktrínu „slobody morí“ pochádzajúcu ešte zo 17. storo?ia. Pod?a nej sa národné práva obmedzovali na ur?itý vodný pás siahajúci od pobrežia daného štátu. Išlo zvy?ajne o tri námorné míle (približne 5,6 kilometra) pod?a pravidla výstrelu z kanóna, ktoré vychádzalo z dostrelu v tom ?ase najvýkonnejšieho dela. Zvyšné moria za takto vymedzenými národnými hranicami boli vyhlásené za medzinárodné vody, slobodné pre všetkých a nepatriace nikomu.
Avšak v 20. storo?í, predovšetkým od jeho druhej polovice, za?ala doktrína „slobody morí“ naráža? na realitu. Súviselo to najmä s rozvojom ?ažoby nerastných surovín z morského dna, expanziou rybolovu a zintenzívnením námornej dopravy.
Maltský ve?vyslanec pri OSN Arvid Pardo vystúpil 1. novembra 1967 na Valnom zhromaždení OSN so slávnym prejavom. Vyzval v ?om krajiny, aby otvorili o?i a zabránili hroziacemu zdevastovaniu svetových morí a oceánov, pri?om zdroje oceánov mimo ich národnej jurisdikcie sa mali považova? za spolo?né dedi?stvo ?udstva. Apel maltského ve?vyslanca spustil proces, ktorý viedol v roku 1973 k zvolaniu Tretej konferencie OSN o morskom práve s cie?om vypracova? komplexnú zmluvu o oceánoch.
Konferencia sa skon?ila prijatím Dohovoru OSN o morskom práve – podpísaný bol 10. decembra 1982 v meste Montego Bay na Jamajke. Rozsiahly, takmer 200-stranový dokument nadobudol ú?innos? 16. novembra 1994. Slovensko ratifikovalo dohovor 8. mája 1996. Doteraz k nemu pristúpilo 170 krajín, zatia? ako posledné tak urobilo 19. júla 2024 San Maríno.
Medzi signatármi Dohovoru OSN o morskom práve nie sú Spojené štáty napriek tomu, že sa na príprave závere?ného dokumentu aktívne podie?ali. Nesúhlasili totiž s niektorými závere?nými ustanoveniami týkajúcimi sa morského a oceánskeho dna, ktoré boli pod?a Washingtonu v rozpore s americkými hospodárskymi a bezpe?nostnými záujmami.
Dohovor OSN o morskom práve, ktorý nahrádza štyri dokumenty z roku 1958, detailne vymedzuje morské zóny vrátane šírky pobrežného mora, zálivov, vnútorných vôd, ústí riek vlievajúcich sa do mora a prístavov. Zah??a napríklad aj povinnosti, práva a ochranu pobrežného štátu, špecifikuje výlu?nú ekonomickú zónu, ako aj sankcie za porušovanie dohodnutých zásad.
Otvorené more je vyhlásené za spolo?né dedi?stvo ?udstva a využívanie morských zdrojov je regulované prostredníctvom Medzinárodného úradu pre morské dno, ktorý je mimo vnútroštátnej jurisdikcie. Lode všetkých štátov, ?i už pobrežných alebo vnútrozemských, majú v súlade s týmto dohovorom právo na pokojný prechod pobrežným morom.
Zdroj: https://www.un.org/Depts/los/convention_agreements/pamphlet_unclos_at_30.pdf https://www.imoa.ph/treaties/unclos/unclos-history
Zdroj feed teraz.sk
