Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických bolo prekvapivým vyvrcholením sporu o dane, ktorý pramenil zo zlyhania komunikácie.
V 18. storo?í, približne 150 rokov od založenia prvej trvalej anglickej kolónie v Jamestowne v roku 1607, bola komunikácia medzi Európu a Severnou Amerikou pomalá, náro?ná a nebezpe?ná. Plavba z kolónií do Európy Atlantickým oceánom trvala za priaznivých okolností mesiac. V tejto ?asti sveta prevládajú západné vetry vanúce zo západu na východ, ktoré lode hnali po mori, no zárove? komplikovali ich návrat spä? do kolónií – protivietor predlžoval ?as návratu lodí približne na dvojnásobok. Spiato?ná cesta medzi kolóniami a Londýnom tak trvala približne tri mesiace.
Anglická koruna si tento problém uvedomovala, preto do záležitostí kolónií približne 70 rokov nezasahovala a kolónie sa spravovali viac-menej samy.
Korene sporu, ktorý vyvrcholil americkou nezávislos?ou, siahajú do roku 1754, ke? vypukla francúzska a indiánska vojna známa napríklad aj z románu Posledný mohykán od Jamesa Fenimora Coopera. V Severnej Amerike proti sebe bojovali Francúzi a Briti podporovaní rôznymi kme?mi pôvodných obyvate?ov. Briti aj za pomoci amerických milicionárov vo vojne zví?azili a po podpise parížskej zmluvy v roku 1763 získali všetky francúzske územia východne od rieky Mississippi. Konflikt bol sú?as?ou nákladnej sedemro?nej vojny. Británia chcela získa? financie zdanením kolónií, ?ím vyvolala nevô?u kolonistov.
Prvá priama da? uvalená na kolónie prišla v roku 1765 v podobe Kolkového zákona (Stamp Act). Kolonistom ukladal povinnos? nakupova? papier z Británie, tí však namietali, že nemôžu plati? dane bez zástupcov v britskom parlamente (no taxation without representation). Technicky mali pravdu, zákon bol preto stiahnutý. Anglický krá? a parlament sa však nevzdávali a odpor kolonistov posmelených úspechom sa snažili všemožne zlomi?.
V októbri roku 1768 pristáli v Bostone britské jednotky. Mesto za?ali okupova? a snažili sa vynucova? výber daní napríklad z farieb, papiera alebo ?aju. Kolonisti prítomnos? armády niesli s nevô?ou a dochádzalo k násilným potý?kam s vojakmi. Pri jednej z nich v roku 1770 zahynulo pä? kolonistov. Ameri?ania ju nazvali Bostonský masaker, Briti incident na King Street.
Kolonisti na jar v roku 1772 založili Korešponden?né výbory (Committees of Correspondence) na koordináciu postupu proti britskej koloniálnej politike. Ich vznik bol významným krokom k rozvoju americkej národnej identity.
Britský parlament od marca do júna 1774 schválil tzv. neznesite?né alebo donucovacie zákony, ktoré okrem iného diktovali uzatvorenie bostonského prístavu ?i ubytovanie britských vojakov v tavernách a neobývaných budovách. Parlament sa takto snažil zastraši? kolóniu Massachusetts, namiesto toho však vyvolal výrazné sympatie zo strany ostatných kolónií. Nasledoval spolo?ný bojkot Británie a všetkých z nej dovážaných tovarov, nepanovala však jednota v názore, ?i vz?ahy s Britániou urovna?, alebo vyhlási? nezávislos?.
Riešenie priniesli udalosti z 19. apríla 1775, ke? vypukli boje pri mestách Lexington a Concord. Približne 700 britských vojakov malo za úlohu zaja? a zni?i? vojenské zásoby kolonistov, tí sa však o pláne v predstihu dozvedeli a v predve?er bitky za?ali mobilizova? milície.
Trinás? kolónií – New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New York, New Jersey, Pensylvánia, Delaware, Maryland, Virgínia, Severná Karolína, Južná Karolína a Georgia – vyhlásilo nezávislos? 4. júla 1776. Kým ju skuto?ne získali, ?akal ich ešte dlhý boj, vojna sa skon?ila až 3. septembra 1783.
Zdroj feed teraz.sk
