Dnes (20. februára) uplynie 25 rokov odvtedy, kedy z kazašského kozmodrómu Bajkonur štartovala do vesmíru kozmická lo? Sojuz TM-29. Na jej palube letel prvý kozmonaut zo Slovenska Ivan Bella.
Cie?om misie za Slovensko bol okrem iného aj vedecký program Štefánik. Výskumné úlohy navrhnuté Ministerstvom školstva v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) pozostávali zo štyroch projektov z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky.
Možnos? letu kozmonauta zo Slovenska do vesmíru v rámci ruského programu kozmických letov prvý raz spomenul ruský premiér Viktor ?ernomyrdin v apríli 1997. O necelé dva mesiace prijala slovenská vláda uznesenie, ktoré uložilo ministerke školstva a predsedovi SAV pripravi? pre let slovenského kozmonauta program kozmického výskumu a ministrovi obrany zriadi? stredisko prípravy budúcich adeptov. Stredisko prípravy viedol ná?elník štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády SR Štefan Gombík.
V decembri sa Rusko a Slovensko predbežne dohodli na komer?nej expedícii slovenského kozmonauta, ktorý mal na palube ruskej orbitálnej stanice Mir pracova? vo februári 1999. Do vyhláseného konkurzu sa mohli prihlási? nadzvukoví piloti. Kandidátov bolo 32 a museli absolvova? stovku lekárskych, psychologických a fyzických testov.
Na základe nich sa okruh postupne zúžil na 11, až nakoniec zostali štyria. Boli nimi plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov). Štvorica 5. februára 1998 priletela na podmoskovské letisko ?kalovskij, ležiace ne?aleko Hviezdneho meste?ka. Tam ju ?akala takmer trojtýžd?ová závere?ná etapa prísnych lekárskych prehliadok a zdravotných testov.
„V Centre prípravy kozmonautov J. A. Gagarina sme absolvovali ?alší maratón rôznych vyšetrení na špeciálnych zariadeniach, akými sú centrifúgy a podobne. Taktiež sme boli vyšetrovaní v špeciálnom výskumnom lekárskom zariadení v Moskve, ktoré je ur?ené pre letcov a kozmonautov. Tam sa rozhodlo, že ja a Fulier sme vhodní kandidáti na to, aby sme mohli letie? do vesmíru. Potom to už zobralo ve?mi rýchly spád,“ prezradil dávnejšie pre TASR Bella.
Samotná príprava budúcich kozmonautov trvala 11 mesiacov. Prvá etapa zah??ala všeobecnú kozmickú prípravu, ako je teória lietania kozmických telies, kozmickú navigáciu a kozmickú medicínu. Druhá ?as? prípravy bola zameraná na praktický výcvik. Medzi?asom obe zainteresované strany 28. mája 1998 podpísali v Moskve medzivládnu dohodu o zabezpe?ení letu slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir. O slovenskom kozmonautovi ?íslo jeden sa rozhodlo 4. augusta 1998. Stal sa ním Bella a Fulier bol jeho náhradníkom.
Raketa s kozmickou lo?ou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho ?asu z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli velite? posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.
„Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú ´veget´ a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblas? prístrojov a ovláda?ov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledova?, ?i všetko prebieha, ako má. Ke? nastane nesúlad, musí zasahova? ru?ne,“ priblížil k?ú?ové okamihy letu Bella. Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú lo? mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200 až 220 kilometrov nad zemským povrchom.
Sojuz TM-29 sa o dva dni neskôr úspešne spojil so stanicou Mir. Náro?ný približovací manéver prebiehal vo výške 350 kilometrov nad Zemou v rýchlosti cca 28 tisíc km/h. Po spojení ako prvý „vplával“ do Mir-u Bella so slovenskou vlajo?kou. Tam sa zvítali s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom.
Po?as pobytu na stanici Mir sa Bella podie?al na vedeckom programe Štefánik. Jeho sú?as?ou bol endotest – pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ?alšieho skúmania. Cie?om pokusu bolo zisti?, ako ?udský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v naj?ažšej fáze vesmírneho letu, ke? sa ?lovek ocitne v bezváhovom stave.
V rámci výskumu musel Bella svojmu organizmu spôsobova? šoky. Napríklad si poda? inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi, na ?alší de? musel zasa vypi? glukózu. Takisto riešil matematické rovnice. ?alším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepravi? na Zem, pri?om tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.
Bella po osemd?ovom pobyte vo vesmíre 28. februára 1999 úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi. Spúš?ací aparát sa dotkol Zeme o 3.15 h SE?. Spolu s ním sa vrátil aj ruský kozmonaut Padalka. Vo vesmíre strávil Bella po?as 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.
„Ke? som sa dozvedel, že som kandidát ?íslo jeden, bolo to ve?mi radostné, zárove? ale ve?mi zaväzujúce. V tom okamžiku som si uvedomil, že celá zodpovednos? je na mne. Ke? ?lovek odchádza priamo na štartovaciu rampu, ke? sa postaví na schodíky a zamáva dolu ?u?om, vtedy si uvedomí, že ten okamih je už tu. Sú to len zlomkové okamihy, ktoré prebehnú ?loveku mys?ou, ale inak musí by? maximálne na sto percent sústredený na to, ?o má robi?. Až po návrate na Zem som si za?al uvedomova?, že ?o sa vlastne stalo,“ dodal v minulosti pre TASR Bella.
Zdroj feed teraz.sk
