Britské mestá Stockton on Tees a Darlington delí iba 42 kilometrov (26 míľ). Vlak medzi nimi dnes premáva zväčša raz za hodinu a lístok stojí 5 libier a 80 pencí. Jazda trvá 25 minút čistého času, cestu trochu predĺži prestup v Thornaby.
Britské železnice si cez víkend pripomenú dve storočia pravidelnej prevádzky približne troma stovkami podujatí pre verejnosť. Konštruktérom prvej parnej lokomotívy bol známy anglický inžinier a vynálezca George Stephenson. Bol samouk a pochádzal zo skromných pomerov, napriek tomu zásadne prispel k technickému pokroku. Spolupracoval so svojím synom Robertom, ktorý už mal univerzitné vzdelanie.
George Stephenson sa narodil 9. júna 1781 v baníckej dedinke Wylam. Vyrastal v chudobnej rodine, ktorá mu nemohla zaplatiť štúdium. Napriek tomu sa ako strojník banského čerpadla začal zaujímať o fungovanie parných strojov.
V čase jeho mladosti uskutočnil prvé pokusy s využitím parného stroja na železnici Richard Trevithick (1771 – 1833). V rokoch 1803 a 1804 sa mu podarilo prepraviť päť vagónov s nákladom a so 70 cestujúcimi na trati dlhej vyše 14 kilometrov, pričom cesta trvala 4 hodiny. Bez väčšieho úspechu skonštruoval Londýnsky parný kočiar.
Pre rozvoj železničnej dopravy sa však ukázala ako rozhodujúca invencia Georga Stephensona. V roku 1814 zostrojil svoju prvú parnú lokomotívu. Slúžila na prepravu uhlia, vážila štyri tony a utiahla osem vagónov s nákladom 30 ton. Dokázala vyvinúť rýchlosť päť až šesť kilometrov za hodinu. Vo februári 1815 si nechal lokomotívu patentovať.
Pozornosť zameral aj na koľaje. Jeho zásluhou sa začali koľajnice klásť na pražce. Železničnému staviteľstvu sa neskôr venoval aj so synom, ktorý ako univerzitný študent odovzdával otcovi znalosti, ktoré nadobudol počas štúdia strojného inžinierstva.
Otec a syn založili 23. júna 1823 spoločnosť Robert Stephenson Co., ktorá sa venovala výrobe parných rušňov. V rokoch 1819 – 1822 George Stephenson viedol stavbu železnice zo Stocktonu do Darlingtonu. Použil rozchod koľajníc 1435 mm, ktorý sa zachoval vo väčšine krajín sveta dodnes.
Po úspešnej premiére sa Stockton a Darlington Railway (S&DR) stala prvou železnicou, ktorá používala parné vlaky. Prevádzka prvých rušňov nebola veľmi bezpečná, len v roku 1828 došlo k dvom explóziám kotlov s tragickými následkami – každá si vyžiadala jednu ľudskú obeť. Zaujímavosťou bolo, že strojvodcovia z vlastných peňazí museli platiť palivo aj odmenu hasičom.
Stephenson sa podieľal tiež na výstavbe železničnej trate z Liverpoolu do Manchestru, ktorá sa po svojom dobudovaní stala vzorom pre výstavbu železníc na celom svete. Najznámejší Stephensonov rušeň sa volal Rocket a v roku 1829 dosiahol na vtedajšie časy rekordnú rýchlosť 46 km/hod.
George Stephenson, priekopník železničnej dopravy, zomrel 12. augusta 1848 v Chesterfielde. V tom čase sa železničná doprava rozvíjala aj na Slovensku. Pred 185 rokmi, presne 24. septembra 1840, začala premávať konská železnica na prvom úseku z Bratislavy do Svätého Jura. Verejná prevádzka sa začala 4. októbra toho istého roku. Prvé parné vlaky na slovenskom území začali premávať 20. augusta 1848 na trati do Devínskej Novej Vsi, Marcheggu a Viedne.
V nasledujúcich rokoch veľkosť a výkon parných lokomotív rástli. Legendárna parná lokomotíva Albatros napríklad dosiahla 27. augusta 1964 na skúšobnom okruhu v českej Velimi rýchlostný rekord 162 km/h.
Britské železnice vypravili posledný parný vlak už 11. augusta 1968, v priemysle však parné rušne slúžili až do 80. rokov. Posledný slávnostný parný vlak na Slovensku vypravili 17. októbra 1980 z Bratislavy do Leopoldova.
Parné lokomotívy sú však aj po dvoch storočiach atrakciou pre milovníkov historických železníc a svojho času prispeli k priemyselnej revolúcii.
Zdroj feed teraz.sk
