Od narodenia Adely Ostrolúckej, životnej lásky ?udovíta Štúra, uplynie v nede?u 31. marca 200 rokov.
„V našej kultúrnej pamäti figuruje príbeh ?úbostného vz?ahu Adely Ostrolúckej a ?udovíta Štúra. Stopy jeho vzniku vedú ku konštruktu, ktorý v roku 1928 publikovala (v texte ´Z intímneho života Štúrovho´ v Letopise Živeny) literárna histori?ka Helena Turcerová-Deve?ková. Konštrukt sa opiera o rodinnú mytológiu v podaní Adelinho synovca Mikuláša Ostrolúckeho. Príbeh spopularizoval ?udo Zúbek v beletristickom diele Jar Adely Ostrolúckej z roku 1957,“ povedal pre TASR Martin Braxatoris, samostatný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV).
Adela Ostrolúcka sa narodila 31. marca 1824 v dedine Ostrá Lúka v zemianskej rodine zvolenského župana Mikuláša Ostrolúckeho a Alžbety, rodenej Gosztonyiovej. Mikuláš Ostrolúcky zastával vysoké funkcie vo Zvolenskej župe a v matke Alžbete mala najdôvernejšiu celoživotnú priate?ku.
Na svoju dobu bola Adela Ostrolúcka mimoriadne vzdelaná žena – dokonale ovládala jazyk ma?arský, nemecký, latinský, francúzsky a anglický. ?udovít Štúr, ktorý hovoril dvanástimi jazykmi, ju u?il sloven?inu, po?štinu a ruštinu – pod jeho vplyvom sa za?ala zaujíma? o slovenskú literatúru.
Neoby?ajným nadaním vynikala aj v hudbe. Hodiny klavíra jej dával popredný budapeštiansky hudobný skladate? František Erkl, autor ma?arskej hymny. Zachovalo sa po nej 453 zväzkov notového materiálu z rozli?ných európskych krajín, zvä?ša išlo o polky, val?íky, menuety a štvorylky.
Pôvabná, múdra mladá žena bola navyše odvážna. Vystupovala na verejnosti v dobe, ke? ženy doma vychovávali deti a starali sa o domácnos?.
S ?udovítom Štúrom sa zoznámila niekedy v lete roku 1846 u svojho strýka Gustáva v Zemianskom Podhradí, kde bol mladší Štúrov brat Samuel kaplánom. Vzdelaný Štúr si získal priaze? Adely i jej rodi?ov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847.
„Ostrolúcki boli významnými podporovate?mi národného hnutia a so Štúrom ich zbližovali politické a konfesionálne záujmy a zrejme aj myšlienkové ?i osobné sympatie. Špecificky s Adelou spája Štúra to, že jej dával hodiny sloven?iny, po?as ktorých s ?ou diskutoval aj o národných otázkach, viedol s ?ou korešpondenciu, v ktorej sa prejavila ich ideová blízkos?. Vo svojich listoch ju pravidelne nechával pozdravova? a po jej smrti jej venoval smúto?nú báse?,“ uviedol Martin Braxatoris.
Adela Ostrolúcka zomrela ne?akane vo Viedni na týfus 18. marca 1853 ako 28-ro?ná. Ke? sa Štúr dozvedel o jej náhlej chorobe, pricestoval do rakúskej metropoly, kde ho však ?akala už len tá najsmutnejšia správa. Pochovaná je v rodinnej hrobke v rodnej obci Ostrá Lúka.
Hovorí sa tiež, že Adela Ostrolúcka milovala Štúra až za hrob a vraj zomrela neutíchajúcou túžbou po milovanom mužovi. „Množstvo tvrdení o ich bližšom vz?ahu sa opiera o nepodložené hypotézy a sporné interpretácie zachovaných dokumentov, ktoré treba rešpektova? ako sú?as? kultúry, kde mýtus plní ur?itú konštruk?nú úlohu, netreba im však pripisova? status vecných poznatkov,“ pripomenul pre TASR Martin Braxatoris z Ústavu slovenskej literatúry SAV.
Zdroj feed teraz.sk
