Svoje renomé podporil tiež operetami „Netopier“ (1874) a „Cigánsky barón“ (1885). Napísal celkovo zhruba 550 kompozícií.
Johann Strauss mladší sa narodil 25. októbra 1825 vo Viedni ako najstarší syn slávneho hudobného skladateľa Johanna Straussa staršieho. Jeho dvaja bratia – Josef a Eduard – sa tiež stali skladateľmi, ale Johann sa z nich preslávil najviac.
Strauss senior si zo strachu z konkurencie neželal, aby jeho syn pôsobil v rovnakej sfére ako on. Chcel, aby sa vyučil za bankového úradníka. Na husle sa učil hrať potajomky. Bol však silne podporovaný matkou, čo viedlo k hádkam a stalo sa neskôr aj jedným z dôvodov, prečo otec rodinu opustil. Mladý Johann sa potom začal hudbe venovať naplno a spustila sa rivalita medzi otcom a synom.
Vlastný orchester si založil vo veku 19 rokov. Podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayer, kde debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami. Po smrti otca (1849) Johann spojil svoj orchester s jeho súborom a vydal sa na turné, ktoré zahŕňalo Rusko (1865-1866) a Anglicko (1869), kde si získal veľkú popularitu.
V roku 1863 sa dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu. Tento prestížny post zastávali pred ním Josef Lanner, Johann Strauss st. a od otcovej smrti bola pozícia 14 rokov neobsadená. V roku 1870 odovzdal vedenie orchestra svojim bratom Josefovi a Eduardovi, aby sa mohol venovať písaniu hudby.
Veľký moment prišiel v roku 1871, keď viedenský kráľ valčíkov uviedol svoju prvú operetu „Indigo a štyridsať zbojníkov“. Bola viac-menej zmesou valčíkov a poliek, navyše mala zle napísané libreto. Napriek tomu mala úspech. Časom sa Johann Strauss ml. mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Najväčšie úspechy slávil s valčíkmi. Najslávnejšie sú „Na krásnom modrom Dunaji“ (1866), „Ranné listy“ (1863), „Rozprávky z viedenského lesa“ (1868), „Víno, ženy a spev“ (1869), „Ruže z juhu“ (1880), „Hlasy jari“ (1882) alebo „Cisársky valčík“ (1888).
Z operiet, ktorých napísal 16, si značný ohlas získali najmä „Netopier“ (1874), „Cigánsky barón“ (1885) a „Viedenská krv“ (1899), ktorú Strauss mladší nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Tvorba Johanna Straussa ml. obsahuje ešte približne 100 poliek a štvoryliek plus jednu operu.
Hudba fenomenálneho skladateľa vyvolávajúca ovácie a radosť zo života bola v príkrom rozpore so životom jej tvorcu. Autor obľubujúci nanajvýš kartové hry alebo biliard sa vraj zriedka usmieval, jeho život sprevádzal strach z opätovného upadnutia do chudoby i keď zarábal dobre. Jeho skladby počúvali cisár František Jozef, nemecký cisár Viliam, ruský cár Mikuláš, ako aj rad ďalších európskych i ázijských panovníkov.
Johann mal tri manželky. Prvou bola operná speváčka Jetty Treffzová (1862-1878), ktorá ho priviedla ku komponovaniu operiet. Po jej smrti sa oženil so začínajúcou speváčkou Angelikou Dittrichovou (1878-1882). Treťou a poslednou manželkou mu bola Adéla Straussová. Johann sa pre tomuto manželstvu vzdal i náboženského vyznania a v roku 1887 prijal nemecké občianstvo.
Johann Strauss ml. zomrel 3. júna 1899 vo veku 73 rokov v rodnej Viedni na zápal pľúc. Pochovali ho na Viedenskom ústrednom cintoríne (Wiener Zentralfriedhof) po boku hudobných velikánov ako Franz Schubert či Johannes Brahms. Hudobného majstra poznali aj v Bratislave, kde v roku 1882 dirigoval v divadle a vystúpil aj v Redute – dnešnom sídle Slovenskej filharmónie.
Zdroj feed teraz.sk
