V sobotu 2. marca uplynie 200 rokov od narodenia svetoznámeho ?eského hudobného skladate?a Bed?icha Smetanu.
?esi za piese? Kde domov m?j, ktorá bola sú?as?ou opery Dráteník z roku 1825, v?a?ia jej skladate?ovi Františkovi Škroupovi. Jeho opera sa síce považuje za prvú ?eskú operu, ale skuto?ne národnou a zárove? masovo úspešnou ?eskou operou, sa stala práve Prodaná nev?sta z roku 1866.
Hudba Bed?icha Smetanu má blízko aj k Slovensku. Odohratím jeho opery Hubi?ka za?alo svoju ?innos? 1. marca 1920 Slovenské národné divadlo (SND) v Bratislave. Opera SND sa k Hubi?ke vrátila aj v tomto roku. Premiéra jej ?alšieho naštudovania sa uskuto?ní 1. marca 2024.
Bed?ich Smetana sa narodil 2. marca 1824 v Litomyšli. Hoci na husle a klavír hral od piatich rokov, jeho otec nemal pre hudobné nadanie syna pochopenie. Smetana absolvoval gymnázium v Plzni, ale vzoprel sa vôli otca sta? sa úradníkom, alebo pokra?ova? v štúdiu na univerzite. Odišiel do Prahy s túžbou sta? sa hudobným skladate?om ako jeho vzory Franz Liszt a Wolfgang Amadeus Mozart. Nadaný skladate? sa v Prahe živil ako u?ite? hudby v zámožných rodinách. V?aka hudbe si našiel aj manželku, talentovanú hudobní?ku Kate?inu Kolá?ovú.
Na za?iatku skladate?skej kariéry sa Bed?ich Smetana boril nielen s finan?nými ?ažkos?ami, ale aj s neprajnos?ou zo strany ?eských vlastencov. Tí mu totiž len ve?mi ?ažko dokázali odpusti?, že v symfónii skomponovanej pri príležitosti svadby cisára Františka Jozefa, použil melódiu z rakúskej hymny.
Okrem týchto problémov postihli skladate?a aj rodinné tragédie. V polovici 50. rokov 19. storo?ia zomreli tri z jeho štyroch dcér Gabriela, Bed?iška a Kate?ina. Nažive zostala len Žofia. Najviac skladate?a zasiahla smr? hudobne najtalentovanejšej dcéry Bed?išky. Na jej pamiatku skomponoval v roku 1855 Klavírne trio g moll.
Úmrtia dcér, prepuknutie tuberkulózy jeho manželky, nepriaznivá politická situácia, ale aj nedostatok pe?azí prinútili Smetanu k odchodu do Göteborgu, v ktorom napokon strávil asi najpokojnejšie roky (1856 – 1861) svojho života. Vo Švédsku našiel okrem uplatnenia aj pozorné a hlavne prajné publikum. Po?as škandinávskeho pobytu skomponoval tri symfonické básne: Richard III., Valdštejnov tábor a Hakon Jarl.
Po vydaní Októbrového manifestu v roku 1861, v?aka ktorému sa uvo?nila politická situácia v ?echách, sa vrátil do Prahy, kde sa v roku 1866 do?kal premiér svojich dvoch opier, ktoré mu zaistili úspech u ?eského publika. Prvou bola opera Branibo?i v ?echách a druhou slávna Prodaná nev?sta. V?aka úspechu získal pozíciu dirigenta a kapelníka orchestra pražského Prozatímního divadla.
Obrat k lepšiemu v Smetanovom živote však pozna?ili ?alšie rany osudu. Umrela mu manželka a na jese? 1874 v dôsledku nervového ochorenia ohluchol na jedno ucho a musel sa vzda? miesta v divadle. Onedlho uprostred tvorivých síl stratil sluch úplne.
Komponovania sa však nevzdal a tvoril v ústraní v Jabkeniciach, kde žil s rodinou svojej dcéry. Z tohto obdobia pochádzajú opery Tajemství, Hubi?ka, ?ertova st?na, dve slá?ikové kvartetá, klavírne cykly Sny a ?eské tance. Už úplne hluchý dokon?il známy cyklus šiestich symfonických básní Má vlast.
V roku 1881 sa Bed?ich Smetana do?kal otvorenia Národného divadla v Prahe, v ktorom uviedli jeho operu Libuše pri?om obecenstvo aj kritika ju prijala s neoby?ajným nadšením.
O tri roky neskôr bola rodina nútená umiestni? Bed?icha Smetanu do pražského ústavu pre duševne chorých, kde 12. mája 1884 zomrel vo veku 60 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
