-4.6 C
Kosice
streda, 7 januára, 2026
HomeSlovenskoPred 20 rokmi zasiahla Tatry pohroma, ktorá ich zmenila na nepoznanie

Pred 20 rokmi zasiahla Tatry pohroma, ktorá ich zmenila na nepoznanie

Vysoké Tatry/Bratislava 19. novembra (TASR) – O sile víchrice, ktorá sa prehnala Tatrami, sved?í aj fakt, že bola zaradená medzi desa? najni?ivejších európskych veterných kalamít za posledných 30 rokov. Veterná pohroma zni?ila viac ako 12.000 hektárov lesa, pri?om napáchala nielen rozsiahle materiálne škody, ale vyžiadala si aj dva ?udské životy.

V utorok 19. novembra uplynie od veternej smršte 20 rokov.

„Tatry sú pre?,“ ?ažko h?adali slová lesníci, ke? išli odstra?ova? následky ni?ivej víchrice. Piatok 19. novembra 2004 zmenil tvár Tatier na nepoznanie. V tento de? medzi 15.30 h a 18.00 h prenikol do tatranskej oblasti mohutný studený front, sprevádzaný mimoriadne silným padavým vetrom (bóra). Popadané stromy zasypali cestné komunikácie i železni?né trate, strhávali elektrické vedenie, víchrica vytrhávala zo striech škridle a rozbíjala okná. Desiatky ?udí sa nevedeli dosta? do svojich domovov. Kalamita si vyžiadala aj dve ?udské obete – jedného ?eského turistu a vodi?a auta, na ktoré spadol strom.

Na Lomnickom štíte dosiahol vietor rýchlos? 170 km/h, na Skalnatom plese 200 km/h a pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n. m. až 230 km/h. Historicky najvyššiu rýchlos? dosiahol vietor na Skalnatom plese v novembri 1965, ke? zaznamenali 283 km/hod.

Kalamita vo Vysokých Tatrách, archívne foto z roku 2004.
Foto: TASR – Kamil Pisko

Kalamita zasiahla najmä centrálnu ?as? Tatier, ?iže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare. Víchrica zni?ila celkovo 12.600 hektárov lesa, z ?oho pripadlo viac ako 75 percent na smrek a vyše ôsmich percent na borovicu. Do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracova? takmer 88 percent kalamity. Práce na odstra?ovaní následkov víchrice, ktorá dostala pomenovanie Alžbeta, sa definitívne skon?ili v máji 2006.

Následne, na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody, museli nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracova?, ponecha? úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy 15 až 30 percent drevnej hmoty. Správa Tatranského národného parku (TANAP) na svojej webovej stránke ?alej pripomenula, že nespracovaná kalamita sa stala základ?ou pre podkôrny hmyz, v dôsledku ?oho do roku 2014 odumrel les na ploche 4240 hektárov, ktorý zni?il lykožrút. Z toho bolo 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa.

Do záchranných prác sa zapojili mnohé mestá, organizácie a spolo?nosti, hasi?i i armáda s ?ažkou technikou. Bezprostredne po kalamite odstra?ovalo následky veternej spúšte viac ako 800 lesníkov zo Štátnych lesov TANAP-u.

Na snímke z 28. novembra 2004 sú dôsledky kalamity.
Foto: TASR – Kamil Pisko

Záchranné práce boli mimoriadne komplikované, pretože popadané stromy sa nachádzali doslova všade, ke? na niektorých miestach dosahovali aj desa?metrovú výšku. Záchranári pomáhali ?u?om v sanatóriách a hoteloch i v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra 2004 vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra 2004.

V rámci takzvanej umelej obnovy vysadili lesníci od kalamity doteraz viac ako osem miliónov dvestotisíc sadeníc, pri?om dve tretiny predstavovali ihli?nany a tretinu tvorili listnaté stromy. O približne rovnako ve?kú plochu, ako obnovili lesníci, sa v?aka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments