Merkelová patrila medzi najvýraznejšie postavy nielen nemeckej, ale aj európskej politiky. Do dejín vstúpil okrem iného jej výrok: „Wir schaffen das.“ Veta o zvládnutí migra?nej krízy po?as jej vrcholenia bola predmetom obdivu aj kritiky, najmä rozhodnutie prija? v Nemecku viac než milión ute?encov a žiadate?ov o azyl.
„Ossi Biene“, ?iže „v?ielka z východu“, ako ju prezývali nemecké médiá, zažila vo funkcii skuto?ne dramatické udalosti, ako boli prílev ute?encov do jej krajiny a do ve?kej ?asti Európy, svetová finan?ná kríza a tiež ruská anexia Krymu a za?iatok vojny na Donbase.
Angela Merkelová však nepochádzala z východu, ale zo severu Nemecka. Ako Angela Dorothea Kasnerová sa narodila 17. júla 1954 v Hamburgu v rodine u?ite?ky a protestantského k?aza. Jej otca preložili do vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Rodina sa tak ods?ahovala do meste?ka Templin v Brandenbursku, asi 80 kilometrov od Berlína.
Vysokoškolské štúdium fyziky skon?ila v roku 1978 na Univerzite v Lipsku. V Berlíne za?ala profesijnú kariéru na ústave fyzikálnej chémie Akadémie vied NDR, neskôr sa stala ?lenkou výskumného tímu skúmajúceho problematiku kvantovej chémie. Titul doktorky prírodných vied obhájila v roku 1986.
V rokoch 1977 až 1982 bola vydatá za svojho spolužiaka, vedeckého pracovníka Ulricha Merkela. V roku 1984 vstúpil do jej života chemik Joachim Sauer. Manželstvo spolu uzavreli v roku 1998. Do verejného života vstúpila hne? po znovuzjednotení Nemecka. Už koncom roku 1989 pôsobila ako hovorky?a nemeckej ob?ianskej iniciatívy zmien, neskôr aj vlády.
Po prvých celonemeckých parlamentných vo?bách po opätovnom zjednotení Nemecka 2. decembra 1990 zasadla prvýkrát v Spolkovom sneme. Poslanky?ou Bundestagu bola viac než 30 rokov. Oslovila ju politika Kres?anskodemokratickej únie (CDU) ako silnej ?udovej strany stredu. Angažovala sa v rozvoji sociálneho trhového hospodárstva, v otázke slobody a zodpovednosti jednotlivca, v európskom integra?nom procese a transatlantickom spojenectve. V januári 1991 sa stala ministerkou pre ženy a mládež v kabinete Helmuta Kohla. Od novembra 1994 do októbra 1998 bola v Kohlovej vláde ministerkou ochrany životného prostredia, prírody a jadrovej bezpe?nosti.
V CDU sa Merkelová stala generálnou tajomní?kou strany, neskôr zastupujúcou predsední?kou únie a paralelne predsední?kou krajinskej organizácie v Meklenbursku-Predpomoransku. Prelom v jej politickej dráhe nastal na konci roku 1999, ke? prepukla aféra v spojitosti s financovaním CDU. Merkelová uverejnila 22. decembra 1999 v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung ?lánok, v ktorom Kohla tvrdo kritizovala a vyzvala CDU, aby sa od neho dištancovala. Kohl odstúpil z funkcie ?estného predsedu strany.
Merkelovej jej gesto prinieslo popularitu. Ako prvú ženu v histórii si ju nemeckí kres?anskí demokrati zvolili 10. apríla 2000 v Essene za šéfku strany. Predsední?kou CDU bola až do 7. decembra 2018. Dostala mandát vies? stranu do parlamentných volieb 2002, na kancelára však ašpiroval bavorský premiér Edmund Stoiber.
Merkelová sa svojho triumfu do?kala v pred?asných vo?bách 18. septembra 2005, v ktorých priviedla CDU k tesnému ví?azstvu nad vládnucou SPD. Funkcie prvej nemeckej kancelárky sa ujala 22. novembra 2005. Po štyroch rokoch vlády širokej koalície CSU/CDU a SPD v roku 2009 opä? zví?azili kres?anskí demokrati a zostavili kabinet so slobodnými demokratmi (FDP). Po vo?bách v rokoch 2013 a 2017 vládla CDU opä? so sociálnymi demokratmi. V roku 2018 prenechala Merkelová funkciu straníckej líderky svojej nástupkyni, ktorou sa stala Annegret Krampová-Karrenbauerová. Funkciu kancelárky vykonávala do 8. decembra 2021. Ak by na svojom poste zotrvala o 11 dní dlhšie, prekonala by Helmuta Kohla.
Po?as 20-ro?nej éry úspešnej kancelárky nemecká ekonomika zaznamenala rast HDP na osobu o 43 percent a miera nezamestnanosti sa znížila z 11,7 percenta v roku 2005 na 5,1 percenta. Merkelovú mnohí analytici ozna?ovali za faktickú líderku Európskej únie. ?asopis Forbes ju viackrát vyhlásil za najmocnejšiu ženu sveta a v roku 2015 získala ocenenie osobnos? roka ?asopisu Time ako „vytrvalá morálna vodky?a“.
Dlhoro?ná šéfka spolkovej vlády však okrem migra?ných rozporov ?elila – od vojny na Ukrajine ešte posilnenej – kritike najmä za svoju politiku vo?i ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Vy?ítali jej tiež to, že Nemecko zostalo dlhodobo závislé od ruskej energie, no tiež rozhodnutie z roku 2011 ukon?i? využívanie jadrovej energie.
Angela Merkelová dostala 7. februára 2019 slovenské štátne vyznamenanie, Rad bieleho dvojkríža I. triedy. V apríli 2023 si prevzala z rúk prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera Ve?ký kríž Radu za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky v špeciálnom vyhotovení. Toto vyznamenanie predtým udelili iba dvom štátnikom – bývalým kancelárom Konradovi Adenauerovi a Helmutovi Kohlovi.
Zdroj feed teraz.sk