V utorok 27. februára uplynie 20 rokov odvtedy, kedy prestal Hlas Ameriky vysiela? svoj program do 10 krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.
Definitívne rozhodnutie o ukon?ení šírenia Hlasu Ameriky v sloven?ine a v ?alších deviatich jazykoch padlo za?iatkom februára 2004. Naposledy sa na jeho vlnách ozval slovenský jazyk 27. februára 2004. Sloven?ina a ?eština znela z Hlasu Ameriky 62 rokov.
História rozhlasovej stanice Hlas Ameriky, ktorú založil americký Kongres s centrálou vo Washingtone, sa za?ala písa? po?as druhej svetovej vojny s cie?om bojova? proti nacistickej propagande. Prípravy na jej založenie urýchlil japonský útok na Pearl Harbor, ku ktorému došlo 7. decembra 1941. Po ?om vyhlásili Spojené štáty vojnu Japonsku a aktívne sa zapojili do druhej svetovej vojny.
„Tu Washington, Hlas Ameriky,“ sa ozvalo prvýkrát z éteru 24. februára 1942. Rozhlasová stanica Hlas Ameriky za?ala vysiela? v nem?ine, jej úlohou bolo nielen naštrbenie nacistickej propagandy medzi nemeckým obyvate?stvom, ale rovnako aj šírenie demokratických hodnôt. ?oskoro pribudlo vysielanie v angli?tine, vo francúzštine a v talian?ine.
Po?et jazykov, v ktorých stanica vysielala sa k januáru 1943 rozšíril na 27 a v roku 1944 to už bolo viac ako 40 jazykov. Sloven?ina a ?eština sa prvý raz ozvala na vlnách americkej rozhlasovej stanice 30. marca 1942, kedy bolo oficiálne spustené vysielanie pre ?eskoslovensko. V ?eskoslovenskej redakcii pracovali napríklad aj Ji?í Voskovec a Jan Werich, jej hlásate?om bol po emigrácii v roku 1968 Ernest Stred?anský.
Prvým riadite?om rozhlasovej stanice, ktorá od za?iatku s?ubovala, že „svojim posluchá?om povie pravdu bez oh?adu na to, ?i sú správy dobré alebo zlé“, bol John Houseman.
Po?as studenej vojny šírila rozhlasová stanica správy do krajín v strednej a východnej Európe. Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 bola spolu s ?alšími stanicami vysielajúcimi zo zahrani?ia pre ?eskoslovensko, zakázanou stanicou ozna?ovanou za „štvavú vysiela?ku“. Napriek rušeniu signálu a hrozbe trestu za po?úvanie vysielania si Hlas Ameriky našiel mnohých svojich posluchá?ov.
Vysielanie pokra?ovalo aj po páde totalitného režimu v roku 1989. Dva mesiace po rozdelení ?eskej a Slovenskej Federatívnej Republiky (?SFR) sa v marci 1993 ?eskoslovenská redakcia Hlasu Ameriky rozdelila na dve samostatné redakcie: ?eskú a slovenskú. Poslednými, ktorí sa 27. februára 2004 prihovorili slovenským posluchá?om na Hlase Ameriky boli Miroslav Oravec-Dobrovodský, dlhé roky viedol vysielanie do ?eskoslovenska a neskôr Slovenska a Jozef Šimkovi?.
V sú?asnosti je Hlas Ameriky medzinárodnou multimediálnou spolo?nos?ou, ktorá vo viac ako 45 jazykoch oslovuje 326 miliónov ?udí. Nie všade to však majú jej pracovníci jednoduché. Tak napríklad od 6. decembra 2017 platí pre jej zamestnancov zákaz vstupu do budovy dolnej komory ruského parlamentu. Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo stanicu spolu s Rádiom Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam tzv. zahrani?ných agentov.
Hlas Ameriky bol medzi tými americkými mediálnymi organizáciami, ktoré dostali od Pekingu zákaz informova? v ?íne po tom, ako za?ali prináša? spravodajstvo o vypuknutí pandémie COVID-19 a od 1. decembra 2022 zakázal Taliban na území Afganistanu vysielanie rozhlasových staníc Hlas Ameriky a RFE/RL. Taliban sa pri vydaní zákazu odvolal na „s?ažnosti“, ktoré dostal k obsahu vysielaného programu, ale bližšie podrobnosti neuviedol.
Zdroj: https://www.insidevoa.com/p/5829.html, https://www.upn.gov.sk/sk/1februar-1942-zaciatok-vysielania-rozhlasovej-stanice-hlas-ameriky-voice-of-america
Zdroj feed teraz.sk
