Slovensko a jeho hlavné mesto sa vtedy dostalo do centra pozornosti celého sveta aj preto, lebo na druhý de?, 24. februára 2005, sa Bush stretol na Bratislavskom hrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Americko-ruský samit medzi Bushom a Putinom pokrývalo viac ako 1500 zástupcov médií zo všetkých kontinentov.
Po prvý raz sa Putin stretol s Bushom v júni 2001 na zámku Brdo, ne?aleko slovinskej metropoly ?ub?ana. Stretnutie v Bratislave, bolo v poradí ich jedenáste. Celkove sa zišli 24-krát, posledný raz v apríli 2008.
Americký prezident spolu s manželkou vystúpili 23. februára 2005 krátko pred 20. hodinou z lietadla Air Force One na bratislavskom Letisku Milana Rastislava Štefánika, kde ich privítali prezident SR Ivan Gašparovi? s manželkou Silviou. Po hymnách oboch krajín vykonali prezidenti prehliadku nastúpenej ?estnej jednotky.
Na záver uvítacieho ceremoniálu sa Bush s manželkou pozdravili s predsedom Národnej rady SR Pavlom Hrušovským, predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, ministrom zahrani?ných vecí Eduardom Kukanom, ministrom obrany Jurajom Liškom, ministrom vnútra Vladimírom Palkom a ?alšími predstavite?mi Slovenska.
Pred stretnutím s Putinom rokoval americký prezident 24. februára 2005 so slovenským prezidentom Gašparovi?om, s predsedom vlády Dzurindom a na Hviezdoslavovom námestí vystúpil s príhovorom pred ob?anmi. Po?as približne dvadsa?minútového prejavu, ktorý za?al pozdravom po slovensky „dobrý de?!“, uviedol, že Ameri?ania si vážia usilovnos? Slovákov pri budovaní demokratického Slovenska v srdci Európy, pri?om zdôraznil: „Každý Slovák môže by? hrdý na úspechy krajiny a americký ?ud je hrdý na to, že vás môže nazýva? svojimi spojencami, priate?mi a bratmi vo veci slobody.“
Schôdzka Busha a Putina na Bratislavskom hrade trvala približne tri hodiny. Venovali sa téme jadrových zbraní v Iráne a v Severnej Kórei, diskutovali o boji proti terorizmu, procese odzbrojovania, ale aj o stave demokracie v Rusku. Prezidenti sa zhodli na viacerých otázkach vrátane toho, že Irán a Severná Kórea by nemali vlastni? jadrové zbrane. Dohodli sa aj na posilnení boja proti terorizmu a zvýšení spolupráce v oblasti bezpe?nosti jadrových zariadení, ale nevyhli sa sporu o stave demokracie v Rusku.
Bush vyjadril obavy, že Rusko ustupuje od medzinárodných princípov demokracie, akými sú právny štát, ochrana menšín, slobodná tla? a životaschopná opozícia. „Rusko si zvolilo cestu k demokracii pred 14 rokmi, táto cesta je kone?ná a nezvratná,“ ubezpe?il vtedy Putin svojho amerického partnera. Poznamenal však, že demokracia nie je anarchia, kde si každý môže robi?, ?o chce.
Bratislavský samit sprevádzali mimoriadne bezpe?nostné opatrenia. Na bezpe?nos? dohliadalo viac ako 5500 policajtov, 400 vojakov a 400 hasi?ov. V pohotovosti bol protilietadlový raketový systém SA-10 Grumble, vzdušný priestor nad hlavným mestom bol pä? hodín uzatvorený a monitorovaný stíha?kami MiG-29. Slovenská vláda, navyše, pripravila zákon, ktorý umož?oval ministrovi obrany schváli? zostrelenie civilného lietadla.
Za úspech slovenskej diplomacie možno ozna?i? aj fakt, že pôvodnú myšlienku samitu prezidentov USA a Ruska sa podarilo rozšíri? o ich oficiálnu návštevu Slovenska. Tú 23. februára za?al Bush, ktorý vzápätí po samite odcestoval do Washingtonu. Naopak, Putin po stretnutí so svojím americkým partnerom pokra?oval 25. februára v oficiálnej návšteve SR.
Zatia? ?o návšteva amerického prezidenta Busha bola historicky prvou návštevou najvyššieho predstavite?a USA na Slovensku od získania samostatnosti v roku 1993, ruský prezident zavítal prvýkrát na Slovensko už nieko?ko mesiacov po vyhlásení samostatnosti. Stalo sa tak 26. augusta 1993, ke? prezident SR Michal Ková? podpísal v Bratislave so svojím ruským partnerom Borisom Je?cinom zmluvu o priate?ských vz?ahoch a spolupráci medzi SR a Ruskou federáciou.
Zdroj feed teraz.sk
