Po podpísaní britsko-írskej zmluvy (známej aj ako anglicko-írska zmluva) 6. decembra 1921 sa „smaragdový ostrov“ rozdelil. V súlade s literou tohto dokumentu vytvorilo 26 grófstiev Írsky slobodný štát ako domínium v rámci Britského impéria a ostatných šes? grófstiev ležiacich na severovýchode ostrova vytvorilo Severné Írsko (Ulster), ktoré zostalo sú?as?ou Spojeného krá?ovstva. S týmto rozdelením ale vä?šina ?lenov IRA nesúhlasila a organizácia sa rozdelila na dve frakcie – podporovate?ov a odporcov zmluvy.
Napriek tomu, že v 30. rokoch 20. storo?ia bola IRA vyhlásená za nelegálnu organizáciu a jej ?lenom hrozilo väzenie, pokra?ovala v nábore do svojich radov. Vytvorenie jednotnej Írskej republiky so všetkými 32 grófstvami zostával jej prioritou. Zameriavala sa na bombové útoky, atentáty, únosy, vydieranie a lúpeže.
Po?as druhej svetovej vojny dokonca nadviazala kontakty s nacistickým Nemeckom a navrhla mu spolo?nú inváziu do Severného Írska, išlo o plán Kathleen. V rokoch 1942 až 1944 dobrovo?níci tejto organizácie vykonali v Severnom Írsku desiatky sabotážnych a bombových útokov. Touto, tzv. Severnou kampa?ou však IRA nedosiahla ni? iné, len odcudzenie verejnosti tým, že sa spojila s nacistami.
Koncom 60. rokov 20. storo?ia sa aktivity IRA ešte viac zintenzívnili a trvali až do roku 1998, ke? zapísali jednu z najkrvavejších kapitol v dejinách Severného Írska. Pri rôznych násilných ?inoch prišlo v tomto období o život približne 3600 ?udí a desa?tisíce ?alších utrpelo zranenia.
Napätie medzi írskymi probritskými protestantmi a katolíckymi nacionalistami vyvrcholilo 30. januára 1972 Krvavou nede?ou v severoírskom meste Londonderry. Priniesla smr? 14 demonštrantom, ktorí protestovali proti porušovaniu ?udských práv. Jednu z najtragickejších kapitol konfliktu v Severnom Írsku však predstavujú teroristické útoky, ku ktorým došlo v Birminghame 21. novembra 1974. Pri výbuchoch bômb v dvoch puboch zahynulo 21 ?udí a viac ako 200 bolo zranených.
Za?iatkom devä?desiatych rokov sa uskuto?nili rokovania medzi severoírskymi politickými stranami a vládami Spojeného krá?ovstva a Írska. Rozhovory vyústili 10. apríla 1998 do podpísania Ve?kono?nej dohody, ktorá ukon?ila dlhoro?ný konflikt a sektárske násilie v Severnom Írsku, hoci sporadické násilie pokra?uje.
Muselo ale prejs? ešte sedem rokov, pokia? Írska republikánska armáda vydala 28. júla 2005 vyhlásenie, v ktorom oznámila, že oficiálne nariadila ukon?enie svojej ozbrojenej kampane proti britskej nadvláde v Severnom Írsku a tiež pris?úbila obnovenie odzbrojenia. Koniec ozbrojených aktivít IRA za?al plati? 28. júla 2005 o 16.00 h miestneho ?asu (17.00 h SEL?).
Tento krok sa ozna?oval za historický pre Írsku republikánsku armádu, pretože svojho ?asu považovala IRA odovzdanie zbraní za kapituláciu. Sú?asne sa vnímal ako k?ú?ový krok smerom k trvalému politickému riešeniu situácie v Severnom Írsku.
Avšak jednou z mála aktívnych militantných skupín, ktoré na?alej vystupujú proti mierovej dohode Severného Írska z roku 1998 je Nová IRA. Nesie zodpovednos? za niektoré zo sporadických útokov, ktoré sa po podpísaní dohody odohrali. Je medzi nimi napríklad aj vražda novinárky Lyry McKeeovej z roku 2019.
Zdroj:
https://beliana.sav.sk/heslo/irska-republikanska-armada
https://www.britannica.com/summary/Irish-Republican-Army
https://alphahistory.com/northernireland/ira-1919-1968
Zdroj feed teraz.sk