Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 má šes? strof. Jej prvé dve slohy sú dnes sú?as?ou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Autorstvo textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovate?ovi Jankovi Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ?udovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tla?ou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovo?nícka.
Opusti? bratislavské lýceum a odís? študova? na lýceum v Levo?i sa rozhodlo 22 študentov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu ?udovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s peti?nou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali peti?nú akciu proti ma?arizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednáša? na bratislavskom lýceu.
Viliam Pauliny-Tóth, ktorý neodišiel do Levo?e, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlú?kovú piese?. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha. Piese? sa stala najob?úbenejšou pies?ou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Piese? z?udovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovo?níci v roku 1848.
Po vzniku ?eskoslovenskej republiky (?SR) v roku 1918 bola stanovená spolo?ná ?eskoslovenská hymna, ktorá mala dve ?asti: ?eskú – Kde domov m?j (piese? F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlova?ka) a slovenskú – Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická piese? s výnimkou trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola sú?as?ou ?eskoslovenskej hymny až do 31. decembra 1992, teda po?as trvania spolo?ného štátu ?echov a Slovákov.
Už po?as demonštrácií v Novembri 89 sa dovtedy oficiálne používaná formulácia „zastavme sa bratia“ spontánne zmenila na pôvodný text „zastavme ich bratia“. V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve slohy piesne sú?as?ou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona Slovenskej národnej rady ?. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pe?ati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil používanie hymny zákon ?. 63/1993 Zbierky zákonov. Novú podobu dal hymne hudobný skladate? Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.
Pamätnú tabu?u venovanú 170. výro?iu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U ?ierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlú?ili so spolužiakmi.
Zdroj feed teraz.sk
