V roku 1860 vyhral Lincoln voľby, ktorých jednou z ústredných predvolebných tém bola práve otázka otroctva. Oficiálne sa 16. americkým prezidentom stal 4. marca 1861, pričom jeho zvolenie bolo podnetom pre štáty amerického Juhu, aby sa odtrhli od zvyšku USA a vytvorili Konfederované štáty americké.
Odtrhnutie južanských štátov a nekompromisný Lincolnov postoj v otázke otrokárstva napokon viedli k vypuknutiu občianskej vojny, či vojny Severu proti Juhu, resp. Únie proti Konfederácii. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Občianska vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si cez pol milióna obetí.
Krátko po kapitulácii generála Leeho sa Lincoln 14. apríla 1865 zúčastnil na predstavení divadelnej hry Náš americký bratranec vo Fordovom divadle vo Washingtone. Mnohí sympatizanti Konfederácie sa nevedeli s výsledkom vojny zmieriť, medzi nimi aj herec John Wilkes Booth. Ten sa spolu s ďalšími kumpánmi rozhodol zvrátiť výsledok vojny. Jeho plán bol najprv uniesť prezidenta, ale napokon sa rozhodol Lincolna zabiť.
Booth počas predstavenia zamieril k prezidentskej lóži, pričom využil aj to, že Lincolnov osobný strážca nebol pred jej dverami. Vošiel dnu a zozadu strelil Lincolna do hlavy. Boothovi v jeho konaní nestačil zabrániť armádny dôstojník Henry Rathbone, ktorý tiež sedel v lóži. Po výstrele síce skočil na Bootha, ale ten ho poranil nožom a následne zoskočil z lóže na pódium a z divadla utiekol.
Ťažko raneného Lincolna sa snažili lekári, vrátane jeho osobného Roberta Stonea, zachrániť, ale neúspešne. Na druhý deň, 15. apríla 1865, vo veku 56 rokov zomrel. Ďalším, v poradí 17. americkým prezidentom, sa po Lincolnovi ešte v ten istý deň stal Andrew Johnson.
Cieľom sprisahania stúpencov amerického Juhu však nemal byť len Lincoln. V ten istý deň ako atentát na amerického prezidenta sa uskutočnil aj pokus zavraždiť ministra zahraničných vecí Williama Sewarda v jeho rezidencii blízko Bieleho domu. Útočníkom bol Boothov priateľ a bývalý konfederačný vojak Lewis Powell. Seward vďaka pomoci syna a osobného strážcu útok prežil, ale utrpel vážne poranenia tváre a krku.
Ďalším na zozname plánovaných obetí mal byť Lincolnov zástupca, viceprezident Andrew Johnson. Toho mal zabiť George Atzerodt, ale k atentátu napokon nedošlo, lebo Atzerodt sa namiesto spáchania zločinu opil.
Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že do sprisahania voči Lincolnovi a jeho spolupracovníkom sa zapojilo desať ľudí, pričom štyria z nich, vrátane neúspešného atentátnika Atzerodta, boli odsúdení na smrť. Bootha vypátrali po 12 dňoch od atentátu. Počas prestrelky s vojakmi utrpel ťažké zranenia a 26. apríla 1865 zomrel.
Okrem Lincolna boli zavraždení aj ďalší traja americkí prezidenti – James Garfield, William McKinley a John F. Kennedy.
Na 20. amerického prezidenta Jamesa Garfielda zaútočil 2. júla 1881 právnik Charles Guiteau na washingtonskej vlakovej stanici. Dvakrát vystrelil, pričom druhá guľka, ktorá Garfielda zasiahla do chrbta, bola smrteľná. Prezident Garfield zomrel 19. septembra 1881.
Obeťou útoku bol aj 25. americký prezident William McKinley, ktorého napadol robotník a anarchista Leon Frank Czolgosz. Ten na McKinleyho strieľal počas Panamerickej výstavy v Buffale 6. septembra 1901. Prezident, ktorého zasiahol Czolgosz dvakrát do hrude, zomrel o osem dní neskôr.
K smrteľnému atentátu na 35. amerického prezidenta Johna F. Kennedyho došlo 22. novembra 1963. Warrenova komisia, ktorá vyšetrovala streľbu na vtedy 46-ročného prezidenta USA, dospela k záveru, že atentát spáchal bývalý príslušník amerického námorníctva Lee Harvey Oswald. Toho dva dni po spáchaní atentátu smrteľne postrelil Jack Ruby, majiteľ nočného klubu v Dallase.
Zdroje: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992; https://www.britannica.com/event/assassination-of-Abraham-Lincoln
Zdroj feed teraz.sk
