V roku 1860 vyhral Lincoln vo?by, ktorých jednou z ústredných predvolebných tém bola práve otázka otroctva. Oficiálne sa 16. americkým prezidentom stal 4. marca 1861, pri?om jeho zvolenie bolo podnetom pre štáty amerického Juhu, aby sa odtrhli od zvyšku USA a vytvorili Konfederované štáty americké.
Odtrhnutie južanských štátov a nekompromisný Lincolnov postoj v otázke otrokárstva napokon viedli k vypuknutiu ob?ianskej vojny, ?i vojny Severu proti Juhu, resp. Únie proti Konfederácii. Vojna sa prakticky skon?ila 9. apríla 1865, ke? generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Ob?ianska vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si cez pol milióna obetí.
Krátko po kapitulácii generála Leeho sa Lincoln 14. apríla 1865 zú?astnil na predstavení divadelnej hry Náš americký bratranec vo Fordovom divadle vo Washingtone. Mnohí sympatizanti Konfederácie sa nevedeli s výsledkom vojny zmieri?, medzi nimi aj herec John Wilkes Booth. Ten sa spolu s ?alšími kumpánmi rozhodol zvráti? výsledok vojny. Jeho plán bol najprv unies? prezidenta, ale napokon sa rozhodol Lincolna zabi?.
Booth po?as predstavenia zamieril k prezidentskej lóži, pri?om využil aj to, že Lincolnov osobný strážca nebol pred jej dverami. Vošiel dnu a zozadu strelil Lincolna do hlavy. Boothovi v jeho konaní nesta?il zabráni? armádny dôstojník Henry Rathbone, ktorý tiež sedel v lóži. Po výstrele síce sko?il na Bootha, ale ten ho poranil nožom a následne zosko?il z lóže na pódium a z divadla utiekol.
?ažko raneného Lincolna sa snažili lekári, vrátane jeho osobného Roberta Stonea, zachráni?, ale neúspešne. Na druhý de?, 15. apríla 1865, vo veku 56 rokov zomrel. ?alším, v poradí 17. americkým prezidentom, sa po Lincolnovi ešte v ten istý de? stal Andrew Johnson.
Cie?om sprisahania stúpencov amerického Juhu však nemal by? len Lincoln. V ten istý de? ako atentát na amerického prezidenta sa uskuto?nil aj pokus zavraždi? ministra zahrani?ných vecí Williama Sewarda v jeho rezidencii blízko Bieleho domu. Úto?níkom bol Boothov priate? a bývalý konfedera?ný vojak Lewis Powell. Seward v?aka pomoci syna a osobného strážcu útok prežil, ale utrpel vážne poranenia tváre a krku.
?alším na zozname plánovaných obetí mal by? Lincolnov zástupca, viceprezident Andrew Johnson. Toho mal zabi? George Atzerodt, ale k atentátu napokon nedošlo, lebo Atzerodt sa namiesto spáchania zlo?inu opil.
Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že do sprisahania vo?i Lincolnovi a jeho spolupracovníkom sa zapojilo desa? ?udí, pri?om štyria z nich, vrátane neúspešného atentátnika Atzerodta, boli odsúdení na smr?. Bootha vypátrali po 12 d?och od atentátu. Po?as prestrelky s vojakmi utrpel ?ažké zranenia a 26. apríla 1865 zomrel.
Okrem Lincolna boli zavraždení aj ?alší traja americkí prezidenti – James Garfield, William McKinley a John F. Kennedy.
Na 20. amerického prezidenta Jamesa Garfielda zaúto?il 2. júla 1881 právnik Charles Guiteau na washingtonskej vlakovej stanici. Dvakrát vystrelil, pri?om druhá gu?ka, ktorá Garfielda zasiahla do chrbta, bola smrte?ná. Prezident Garfield zomrel 19. septembra 1881.
Obe?ou útoku bol aj 25. americký prezident William McKinley, ktorého napadol robotník a anarchista Leon Frank Czolgosz. Ten na McKinleyho strie?al po?as Panamerickej výstavy v Buffale 6. septembra 1901. Prezident, ktorého zasiahol Czolgosz dvakrát do hrude, zomrel o osem dní neskôr.
K smrte?nému atentátu na 35. amerického prezidenta Johna F. Kennedyho došlo 22. novembra 1963. Warrenova komisia, ktorá vyšetrovala stre?bu na vtedy 46-ro?ného prezidenta USA, dospela k záveru, že atentát spáchal bývalý príslušník amerického námorníctva Lee Harvey Oswald. Toho dva dni po spáchaní atentátu smrte?ne postrelil Jack Ruby, majite? no?ného klubu v Dallase.
Zdroje: Kronika ?udstva, Fortuna Print, Bratislava 1992; https://www.britannica.com/event/assassination-of-Abraham-Lincoln
Zdroj feed teraz.sk
