Patril medzi vynaliezavých a otvorených autorov, ktorých tvorivý odkaz rezonuje aj v modernej popkultúre. Objavuje sa napríklad v piesni Cemetry Gates (Brány cintorína) od britskej formácie The Smiths. Odkazy na Yeatsa možno nájsť aj u pesničkárskych veličín Joni Mitchellovej, Van Morrisona a Lou Reeda, či v známych filmoch z úst Michaela Douglasa (Wall Street) a Clinta Eastwooda (Madisonské mosty).
William Butler Yeats sa narodil v Dubline 13. júna 1865. Detstvo strávil striedavo v rodnom meste a v anglickom Londýne, prázdniny prežíval u starých rodičov v magickom írskom kraji Sligo, v spojení s keltskou atmosférou, legendami a folklórom. Pohanské Írsko bolo aj inšpiráciou jeho prvotín (The Wanderings of Oisin – 1889, The Rose – 1893). K záujmu o národné hnutie ho neskôr pritiahla herečka Maude Gonnová, známa nielen svojím politickým presvedčením, ale aj šarmom. Hoci sa o niekoľko rokov vydala za iného, zostala na dlhé roky jeho múzou.
Yeats spolu s lady Augustou Gregoryovou, zberateľkou írskych legiend, založili v roku 1898 Írske literárne divadlo v Dubline. Prvou drámou uvedenou v tomto stánku kultúry bola práve jeho The Countess Cathleen (1892) inšpirovaná írskymi legendami. Nasledovali hry The Land of Heart’s Desire (1894), Cathleen ni Houlihan (1902), The King’s Threshold (1904). Umelec sa po celý zvyšok života venoval tomuto divadlu, v roku 1904 premenovanému na Abbey Theatre.
Yeatsova tvorba po roku 1910 nadobudla poetickejšie formy a ezoterický štýl. Vo svojich hrách určených komornejšiemu publiku experimentoval s tancom, spevom a hudbou, najmä bubnovaním. Inšpirovalo ho k tomu japonské klasické divadlo Nó.
Medzinárodný ohlas začala mať Yeatsova tvorba v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1922 ho zvolili za senátora írskeho parlamentu a v roku 1923 získal Nobelovu cenu za literatúru. Dostal ju predovšetkým za svoje dramatické diela, hoci s odstupom času sa ešte viac oceňuje jeho lyrika, aj to svedčí o veľkosti literáta. Patrí do skupiny autorov, ktorých tvorba a často i širšie uznanie dosiahli vrchol až po udelení Nobelovej ceny.
Yeatsove vrcholné básnické zbierky básní The Tower (Veža, 1928) a The Winding Stair (Točité schodisko a iné básne 1929) sú síce postavené na tradičnej symbolike, avšak s mystickým čarom (labuť, jednorožec, jazdec, tanečník), lebo sa pohrávajú s napätím medzi vlastenectvom a okultizmom. Boli inšpirované stredovekou vežou neďaleko mesta Gort na západe Írska, ktorú Yeats očarený jej vidieckym okolím kúpil a nasťahoval do nej rodinu.
Oženil sa ako 52-ročný v roku 1917, jeho manželka Georgie Hyde-Leesová mala v čase sobáša 25 rokov. Údajne disponovala schopnosťami média, prejavovali sa napríklad pri experimentovaní s automatickým písaním. Dvojica mala dve deti. William Butler Yeats zomrel vo veku 73 rokov 28. januára 1939 v Roquebrune-Cap-Martin vo Francúzsku. Jeho telesné ostatky boli prevezené do milovaného írskeho Sliga v roku 1948.
Známy textár a spevák Stephen Morrissey sa inšpiroval prechádzkami s kamarátkou cintorínom a v texte piesne Cemetry Gates jeden priateľ poučuje druhého o plagiátorstve. Morrissey ironizuje kritikov, ktorí znevažovali jeho citácie iných spisovateľov. Ústredná téza (Keats a Yeats sú na tvojej strane, kým Wilde je na mojej) odkazuje na hroby troch slávnych literárnych osobností.
Pieseň s nádhernými jemnými riffmi autora hudby a gitaristu Johnnyho Marra nevyšla len tak hocikde, je integrálnou súčasťou jedného z najuznávanejších hudobných albumov všetkých čias. The Queen Is Dead z roku 1986 označil renomovaný britský magazín New Musical Express v roku 2013 za najlepší album všetkých čias. Morrissey aj v inej tvorbe kapely The Smiths, ako i počas svojej úspešnej sólo dráhy odkazoval na Yeatsove názory na ľudstvo a smrť.
Zdroj feed teraz.sk
