Po jeho dielach prahli aj filmoví tvorcovia, legendárnym sa stalo filmové spracovanie novely Smr? v Benátkach z roku 1971, o ktoré sa postaral taliansky režisér Luchino Visconti. Viacerých filmových prevedení sa do?kal aj román Buddenbrookovci. Siahol po nej aj slovenský režisér Vido Hor?ák, ktorý z románu v roku 1974 urobil trojdielnu televíznu inscenáciu. ?alší slovenský filmový tvorca Miloslav Luther do rovnomennej podoby televízneho filmu previedol v roku 1976 zasa poviedku Mário a kúzelník.
Thomas Mann sa narodil 6. júna 1875 v Lübecku v rodine obchodníka Thomasa Johanna Heinricha Manna. Jeho otec, úspešný obchodník so pšenicou, ale aj konzul a senátor, steles?oval prísnu meštiacku morálku Lübecku. Matka Julia da Silva Bruhnsová bola zasa úplne iná, pochádzala z Brazílie, zaujímala sa o umenie, hlavne o hudbu a literatúru. Zo štyroch súrodencov Thomasa Manna bol spisovate?om Heinrich Mann.
Odmietavý postoj k malomeštiackej morálke prejavil Thomas Mann už po?as dospievanie, ke? napríklad odišiel zo školy krátko pred maturitou. Neskôr sa jeho negatívny postoj k meštiackej morálke odrazil aj v prózach. „Ak sa umelec stane ?lovekom, je s ním koniec,“ vyslovil Tonio Kröger, hlavná postava Mannovej rovnomennej novely.
V roku 1891 zomrel senátor Thomas Johann Heinrich Manna a vdova po obchodníkovi a politikovi Julia da Silva Bruhnsová, sa pres?ahovala do Mníchova. O dva roky neskôr za ?ou a súrodencami prišiel aj Thomas Mann. V bavorskej metropole sa zamestnal v pois?ovni a publikoval prvé menšie prózy. Dedi?stvo po otcovi mu neskôr umožnilo venova? sa výlu?ne literárnej tvorbe. V Mníchove za?al písa? aj román Buddenbrookovci, ktorý vyšiel v roku 1901. Rozsiahle dielo o úpadku rodiny ve?koobchodníka, váženého konzula Johanna Buddenbrooka, zaznamenalo mimoriadny úspech a v roku 1929 dostal Mann za svoj debut Nobelovu cenu za literatúru.
O dva roky neskôr po vydaní Buddenbrookovcov sa Mann prezentoval novelou Tonio Kröger, v ktorej sa venoval jednej zo svojich hlavných tém – rozporu medzi životom umelca a životom predstavite?a malomeštiackej komunity.
V roku 1905 sa Mann oženil s dcérou bohatého židovského obchodníka Katiou Pringsheimovou, s ktorou mal šes? detí. Uzavretie manželstva vyvolalo vo vtedajšej spolo?nosti prekvapenie, ke?že sa o Mannovi šírilo, že vyh?adával skôr spolo?nos? mladých mužov ako žien.
Téma umelec versus meštiak sa vinie aj novelou Smr? v Benátkach (1911), v ktorej hlavná postava spisovate? Gustav von Aschenbach, ovládaný pruskými cnos?ami a disciplínou, narazí v Benátkach na krásneho 14-ro?ného po?ského chlapca Tadzia. Ich zoznámením sa pre spisovate?a za?ala opojná, ale a zni?ujúca cesta, ktorá vyústila do jeho smrti. Tragický príbeh umocnený podmanivou hudbou Gustava Mahlera v roku 1971 do nemenej slávnej filmovej podoby spracoval Luchino Visconti.
Po tvorivej kríze vydal Mann v roku 1924 román ?arovný vrch, ktorý sa dnes považuje za jedno z najvýznamnejších literárnych diel 20. storo?ia. Dej románu sa odohráva v p?úcnom sanatóriu vo švaj?iarskych v Alpách, kam pricestuje za svojim bratrancom mladý inžinier Hans Castorp. Plánuje tam strávi? len nieko?ko týžd?ov, no nakoniec tam ostane sedem rokov.
Nástup nacizmu v Nemecku v 30. rokoch minulého storo?ia zasiahol aj do Mannovho života. V roku 1933 opustil spolo?ne s manželkou Nemecko a uchýlil sa do exilu vo Švaj?iarsku. V rokoch 1934 – 1935 navštívili Mannovci opakovane Spojené štáty americké (USA). V roku 1936 dostali ?eskoslovenské ob?ianstvo spolu s cestovným pasom a v rokoch 1938 – 1945 sa ich druhým domovom stali Spojené štáty.
V americkom exile napísal ?alší dnes už kanonický román Doktor Faustus, ktorý vyšiel v roku 1947 a je akýmsi podobenstvom o skaze Nemecka. Popri tom sa venoval písaniu esejí a životopisných textov. Prostredníctvom rozhlasového vysielania britskej stanice BBC sa po?as druhej svetovej vojne prihováral Nemcom. Najznámejším sa stal prejav z 27. septembra 1942, v ktorom hovoril aj o systematickom vyvraž?ovaní Židov.
Do Nemecka sa prvýkrát vrátil v roku 1949, ke? mu udelili Goetheho cenu mesta Frankfurt nad Mohanom. Rodnú krajinu navštívil krátko po tom, ako samovraždu spáchal jeho syn, tiež spisovate? Klaus Mann, autor známeho románu Mefisto.
Thomas Mann zomrel 12. augusta 1955 v Zürichu. Krátko predtým, 20. mája, mu udelili ?estné ob?ianstvo mesta Lübeck.
Zdroje: www.goethe.de/ins/sk/sk/kul/sup/tma.html; https://www.britannica.com/biography/Thomas-Mann
Zdroj feed teraz.sk
