Po jeho dielach prahli aj filmoví tvorcovia, legendárnym sa stalo filmové spracovanie novely Smrť v Benátkach z roku 1971, o ktoré sa postaral taliansky režisér Luchino Visconti. Viacerých filmových prevedení sa dočkal aj román Buddenbrookovci. Siahol po nej aj slovenský režisér Vido Horňák, ktorý z románu v roku 1974 urobil trojdielnu televíznu inscenáciu. Ďalší slovenský filmový tvorca Miloslav Luther do rovnomennej podoby televízneho filmu previedol v roku 1976 zasa poviedku Mário a kúzelník.
Thomas Mann sa narodil 6. júna 1875 v Lübecku v rodine obchodníka Thomasa Johanna Heinricha Manna. Jeho otec, úspešný obchodník so pšenicou, ale aj konzul a senátor, stelesňoval prísnu meštiacku morálku Lübecku. Matka Julia da Silva Bruhnsová bola zasa úplne iná, pochádzala z Brazílie, zaujímala sa o umenie, hlavne o hudbu a literatúru. Zo štyroch súrodencov Thomasa Manna bol spisovateľom Heinrich Mann.
Odmietavý postoj k malomeštiackej morálke prejavil Thomas Mann už počas dospievanie, keď napríklad odišiel zo školy krátko pred maturitou. Neskôr sa jeho negatívny postoj k meštiackej morálke odrazil aj v prózach. „Ak sa umelec stane človekom, je s ním koniec,“ vyslovil Tonio Kröger, hlavná postava Mannovej rovnomennej novely.
V roku 1891 zomrel senátor Thomas Johann Heinrich Manna a vdova po obchodníkovi a politikovi Julia da Silva Bruhnsová, sa presťahovala do Mníchova. O dva roky neskôr za ňou a súrodencami prišiel aj Thomas Mann. V bavorskej metropole sa zamestnal v poisťovni a publikoval prvé menšie prózy. Dedičstvo po otcovi mu neskôr umožnilo venovať sa výlučne literárnej tvorbe. V Mníchove začal písať aj román Buddenbrookovci, ktorý vyšiel v roku 1901. Rozsiahle dielo o úpadku rodiny veľkoobchodníka, váženého konzula Johanna Buddenbrooka, zaznamenalo mimoriadny úspech a v roku 1929 dostal Mann za svoj debut Nobelovu cenu za literatúru.
O dva roky neskôr po vydaní Buddenbrookovcov sa Mann prezentoval novelou Tonio Kröger, v ktorej sa venoval jednej zo svojich hlavných tém – rozporu medzi životom umelca a životom predstaviteľa malomeštiackej komunity.
V roku 1905 sa Mann oženil s dcérou bohatého židovského obchodníka Katiou Pringsheimovou, s ktorou mal šesť detí. Uzavretie manželstva vyvolalo vo vtedajšej spoločnosti prekvapenie, keďže sa o Mannovi šírilo, že vyhľadával skôr spoločnosť mladých mužov ako žien.
Téma umelec versus meštiak sa vinie aj novelou Smrť v Benátkach (1911), v ktorej hlavná postava spisovateľ Gustav von Aschenbach, ovládaný pruskými cnosťami a disciplínou, narazí v Benátkach na krásneho 14-ročného poľského chlapca Tadzia. Ich zoznámením sa pre spisovateľa začala opojná, ale a zničujúca cesta, ktorá vyústila do jeho smrti. Tragický príbeh umocnený podmanivou hudbou Gustava Mahlera v roku 1971 do nemenej slávnej filmovej podoby spracoval Luchino Visconti.
Po tvorivej kríze vydal Mann v roku 1924 román Čarovný vrch, ktorý sa dnes považuje za jedno z najvýznamnejších literárnych diel 20. storočia. Dej románu sa odohráva v pľúcnom sanatóriu vo švajčiarskych v Alpách, kam pricestuje za svojim bratrancom mladý inžinier Hans Castorp. Plánuje tam stráviť len niekoľko týždňov, no nakoniec tam ostane sedem rokov.
Nástup nacizmu v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia zasiahol aj do Mannovho života. V roku 1933 opustil spoločne s manželkou Nemecko a uchýlil sa do exilu vo Švajčiarsku. V rokoch 1934 – 1935 navštívili Mannovci opakovane Spojené štáty americké (USA). V roku 1936 dostali československé občianstvo spolu s cestovným pasom a v rokoch 1938 – 1945 sa ich druhým domovom stali Spojené štáty.
V americkom exile napísal ďalší dnes už kanonický román Doktor Faustus, ktorý vyšiel v roku 1947 a je akýmsi podobenstvom o skaze Nemecka. Popri tom sa venoval písaniu esejí a životopisných textov. Prostredníctvom rozhlasového vysielania britskej stanice BBC sa počas druhej svetovej vojne prihováral Nemcom. Najznámejším sa stal prejav z 27. septembra 1942, v ktorom hovoril aj o systematickom vyvražďovaní Židov.
Do Nemecka sa prvýkrát vrátil v roku 1949, keď mu udelili Goetheho cenu mesta Frankfurt nad Mohanom. Rodnú krajinu navštívil krátko po tom, ako samovraždu spáchal jeho syn, tiež spisovateľ Klaus Mann, autor známeho románu Mefisto.
Thomas Mann zomrel 12. augusta 1955 v Zürichu. Krátko predtým, 20. mája, mu udelili čestné občianstvo mesta Lübeck.
Zdroje: www.goethe.de/ins/sk/sk/kul/sup/tma.html; https://www.britannica.com/biography/Thomas-Mann
Zdroj feed teraz.sk
