Vo štvrtok 25. apríla uplynie od jeho narodenia 150 rokov.
Guglielmo Marconi sa narodil 25. apríla 1874 v Bologni v dobre situovanej rodine. Jeho otcom bol statkár Giuseppe Marconi, matka Annie Jameson pochádzala z Írska. Guglielmo sa od detstva zaujímal o prírodné vedy a o fyziku, ktorá v tom ?ase prežívala obdobie obrovského rozmachu.
V roku 1865 sformuloval škótsky vedec James Clerk Maxwell známe a po ?om pomenované Maxwellove rovnice, ktoré definujú elektrické i magnetické pole a vz?ah medzi nimi. Tieto poznatky viedli k ?alšiemu objavovaniu štruktúry hmoty – a neskôr aj k prevratným dielam Alberta Einsteina (objav fotoelektrického javu, ?i sformulovanie špeciálnej a všeobecnej teórie relativity) a k vzniku kvantovej mechaniky.
S elektromagnetickými vlnami experimentoval aj nemecký fyzik Heinrich Rudolf Hertz a jeho britský kolega Oliver Lodge. Ich práca inšpirovala aj Marconiho, ktorý mal – vzh?adom na priaznivú finan?nú situáciu rodiny – súkromných u?ite?ov. Študoval v Bologni, Florencii a neskôr na technickej škole v Leghorne.
Už od roku 1895 za?al robi? laboratórne experimenty na vidieckom statku svojho otca v Pontecchio, kde sa mu podarilo vysiela? bezdrôtové signály na vzdialenos? dva až tri kilometre. O rok neskôr predviedol svoj prístroj v Anglicku, kde získal prvý patent na svete v oblasti bezdrôtovej telegrafie. Svoj systém úspešne predviedol v Londýne a v júli 1897 založil spolo?nos? The Wireless Telegraph & Signal Company Limited, ktorá sa v roku 1900 premenovala na Marconi’s Wireless Telegraph Company Limited (Marconiho spolo?nos? pre bezdrôtovú telegrafiu).
V roku 1899 úspešne spustil bezdrôtovú komunikáciu medzi Francúzskom a Anglickom cez Lamanšský prieliv. V decembri 1901 dokázal, že na šírenie elektromagnetických v?n v atmosfére nemá vplyv zakrivenie Zeme a použil svoj systém na prenos prvých bezdrôtových signálov cez Atlantický oceán.
Pri týchto pokusoch sa prostredníctvom elektromagnetických v?n vysielali správy vo forme tzv. Morseovej abecedy, ?o je sústava krátkych a dlhých signálov vyjadrujúcich jednotlivé písmená alebo ?íslice. O to významnejší bol vynález rádia schopného vysiela? aj ?udský hlas ?i hudbu v roku 1906. Práve v tom roku uskuto?nil takéto vysielanie Reginald Fessenden. V roku 1910 sa cez rádio vysielal prenos koncertu slávneho talianskeho tenoristu Enrica Carusa.
Význam nového patentu potvrdila aj dramatická udalos?, akou bola havária námornej lode Republic – v?aka tomu, že vyslala telegrafnými vlnami volanie o pomoc, podarilo sa vä?šinu cestujúcich zachráni?.
Zhodou okolností v roku 1909 dostal Marconi za svoj prínos pre fyziku Nobelovu cenu. Úspechy však zožal aj na poli diplomacie a politiky, ke? bol v roku 1919 delegátom na mierovej konferencii v Paríži – jej cie?om bolo urovnanie vz?ahov po prvej svetovej vojne. Stal sa ?lenom talianskeho senátu, v roku 1930 ho zvolili za prezidenta Krá?ovskej talianskej akadémie. Bol nosite?om ?estných doktorátov nieko?kých univerzít a mnohých ?alších medzinárodných vyznamenaní a ocenení.
V roku 1931 Marconi za?al pracova? na zdokonalení ve?mi krátkych v?n, ?o viedlo v roku 1932 k otvoreniu prvého mikrovlnného rádiotelefónneho spojenia na svete medzi Vatikánom a letnou rezidenciou pápeža v Castel Gandolfo. Vzh?adom na to, že sa elektromagnetickým vlnám venovali viacerí známi vedci, napr. aj Nikola Tesla ?i spomínaný Oliver Lodge – stali sa patenty v tejto oblasti predmetom viacerých sporov. Prvenstvo Marconiho v bezdrôtovej telegrafii je však nespochybnite?né.
Marconi bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal syna a dve dcéry, s druhou ženou ?alšiu dcéru. Jeho zá?ubami boli cyklistika, motorizmus a po?ovníctvo. Zomrel 20. júla 1937 v Ríme.
Marconi neunikol pozornosti Zde?ka Sv?ráka a Ladislava Smoljaka – tvorcov mystifika?nej komédie o ?eskom velikánovi Járovi Cimrmanovi. Práve jemu pripísali spoluobjav rádiových v?n. V komédii Jára Cimrman ležící spící poškodí génius letiaci v balóne telegrafné drôty. Roz?úlenému Marconimu poradí: „Skúste to bez drôtov, milý Marconi!“
Zdroj feed teraz.sk
