Pri príležitosti 150. výročia narodenia Tomáša Baťu, ktoré sa pripomína v piatok 3. apríla, zostáva jeho podnikateľský odkaz aktuálny. Baťa dokázal riadiť rozsiahlu sieť závodov od Zlína po Brazíliu v čase, keď globálna komunikácia prebiehala len prostredníctvom telegrafu, listovej korešpondencie a osobných stretnutí.
Baťa zdôrazňoval, že základom úspechu podniku sú ľudia. „Budovy sú len hromady tehál a betónu. Stroje – len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život,“ hovorieval. Patril medzi podnikateľov, ktorí chápali význam pracovného prostredia, vzdelávania a sociálneho zázemia. Podobný prístup dnes uplatňujú technologické spoločnosti, napríklad Google či Apple. Okolo závodov budoval priemyselné mestá s bývaním a službami, čím vytváral podmienky pre stabilný pracovný výkon.
Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne v rodine obuvníkov. Vychodil základnú školu v Uherskom Hradišti a v 14 rokoch odišiel do Prostějova k firme František Wolf učiť sa za obuvníka. Po počiatočných neúspechoch v podnikaní sa v roku 1904 vybral do USA, kde v meste Lynn v štáte Massachusetts študoval metódy masovej výroby. Do Zlína sa vrátil s cieľom nahradiť remeslo priemyselnou výrobou.
Počas prvej svetovej vojny sa stal hlavným dodávateľom obuvi pre rakúsko-uhorskú armádu, čím získal značný kapitál. Po vojne však prišla kríza. Baťa na ňu zareagoval razantným krokom – v roku 1922 znížil ceny topánok o polovicu a mzdy o 40 percent. Zamestnancom zároveň garantoval nižšie ceny potravín a potrieb v podnikových predajniach. Tento krok firmu stabilizoval a upevnil jeho pozíciu na trhu.
Baťu označujú za predchodcu moderných princípov riadenia. Zdôrazňoval merateľnosť výkonu a riadenie prostredníctvom jasne definovaných cieľov. Jeho systém nebol len o výrobe topánok – predstavoval širší sociálno-ekonomický model založený na spoluzodpovednosti zamestnancov a prepojení práce s každodenným životom.
Slovensko zohrávalo v Baťových plánoch významnú úlohu. V roku 1931 kúpil koželužne v Bošanoch a Nových Zámkoch. Hoci spočiatku išlo o výrobné pobočky, postupne sa stali strategickými uzlami jeho rastúcej siete. Baťova urbanistická vízia sa naplno prejavila najmä v Baťovanoch, dnešnom Partizánskom. Mesto budoval s jasným funkčným rozdelením na výrobnú, spoločenskú a obytnú zónu s typickými tehlovými domami.
Ako druhý vznikol Svit, kde pod Tatrami vybudoval Slovenskú viskózovú továreň. Projekt vznikol na zelenej lúke ako moderné priemyselné mesto s bývaním a službami. Nešlo len o priemyselný závod, ale o komplexný urbanistický koncept spájajúci výrobu s každodenným životom zamestnancov.
Baťova expanzia do sveta bola systematická. Podnikateľ zo Zlína riadil sieť závodov v USA, Brazílii, Indii či Pakistane vďaka dôslednej štandardizácii a vlastnému komunikačnému systému. Využíval telegraf, telex, pravidelné reporty aj privátnu leteckú flotilu, ktorá urýchľovala tok informácií medzi závodmi.
Každá pobočka fungovala podľa rovnakých pravidiel, aby zákazník kdekoľvek dostal porovnateľnú službu a kvalitu. Zaviedol princípy, ktoré sa dnes spájajú s franšízovým modelom a centralizovaným riadením. Výkony závodov sledoval prostredníctvom pravidelných reportov, čo mu umožňovalo rýchlo reagovať na zmeny.
Najrevolučnejším prvkom Baťovho systému bola samospráva dielní. Obrovskú fabriku rozdelil na menšie autonómne jednotky, ktoré fungovali ako samostatné podniky. Každá dielňa „kupovala“ polotovary od predchádzajúcej a „predávala“ hotové výrobky nasledujúcej, čím vznikol vnútropodnikový trhový mechanizmus.
Baťa zároveň zaviedol systém účasti na zisku a strate. Zamestnanci, ktorých označoval ako spolupracovníkov, mali prostredníctvom tohto modelu priamy podiel na hospodárskom výsledku svojej dielne. Ak sa podarilo ušetriť materiál alebo zvýšiť efektivitu výroby, podieľali sa na zisku. V prípade nepodarkov však niesli aj časť straty.
Týmto spôsobom znižoval anonymitu veľkovýroby a posilňoval osobnú zodpovednosť. Každý pracovník vnímal hospodársky výsledok ako priamy dôsledok vlastnej práce, čo motivovalo k vyššej kvalite a efektivite.
Podobne progresívne pristupoval Baťa aj k rozvoju ľudského kapitálu. Založil Baťovu školu práce, v ktorej sa mladí muži a ženy učili hospodáriť s peniazmi, cudzie jazyky a pracovnej disciplíne. Veril, že prostredie formuje človeka, a budoval silnú firemnú kultúru, ktorá pretrvala aj po znárodnení. V čase najväčšieho rozkvetu zamestnávala Baťova spoločnosť viac ako 30.000 ľudí a prevádzkovala predajne vo vyše 60 štátoch.
Život Tomáša Baťu predčasne ukončila 12. júla 1932 letecká nehoda pri Otrokoviciach, keď sa chystal na otvorenie novej pobočky vo Švajčiarsku. Firmu prevzal jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa a neskôr syn Tomáš Baťa mladší, ktorí v jeho vízii pokračovali.
Oslavy 150. výročia jeho narodenia nebudú len spomienkou v múzeách. V Zlíne v spolupráci so slovenskými partnermi pripravujú sériu podujatí, ktoré majú preniesť jeho odkaz do praxe súčasných firiem – od konferencií o modernom manažmente až po putovné výstavy venované urbanizmu Partizánskeho a Svitu.
Zdroj feed teraz.sk
