Alsaský teológ, lekár, filozof, muzikológ, organista a etik mal nemecký pôvod a široké, až globálne zameranie. Pomoc blížnym pramenila aj z podstaty jeho výchovy, viery i štúdia. Preslávil sa misijnou ?innos?ou medzi africkými domorodcami a po?as celého života hlásal pacifistické a etické postoje. V popredí jeho záujmu bola úcta k životu, vz?ahoch medzi ?u?mi navzájom i s ostatnými živými tvormi.
Albert Schweitzer na narodil 14. januára 1875 v Kaysersbergu, v Hornom Alsasku, ktoré bolo nemecké a dnes patrí Francúzsku. Vzh?adom na región svojho detstva ovládal francúzštinu i nem?inu. Pochádzal z protestantskej rodiny so širšou vetvou farárstva a pastora?nej ?innosti. Sám jeho otec bol evanjelický farár. Tiež bol milovník hudby a k tejto zá?ube viedol aj syna. Malý Albert už od piatich rokov hral na klavíri a neskôr aj na organe. Tomuto remeslu sa venoval aj teoreticky, po maturite ho to však ?ahalo na filozofický kurz. Študoval na univerzitách v Štrasburgu i Paríži a po ukon?ení odborov teológie a filozofie sa stal kazate?om, od roku 1902 prednášal ako docent teológie na Štrasburskej univerzite.
Paralelne rozvíjal organovú váše? a najmä interpretácie diel Johanna Sebastiana Bacha. U?ite? v Paríži rozpoznal Schweitzerove jedine?né vnímanie nemeckého barokového génia a požiadal ho, aby napísal štúdiu o jeho živote a diele. V knihe J.S. Bach: le musicien-poete (1905) zobrazil svoj hudobný idol ako náboženského mystika a prirovnal jeho hudbu k neosobným a kozmickým silám prírody.
Svetové uznanie v teologických kruhoch mu v roku 1906 vyniesla publikácia H?adanie historického Ježiša. Aj v ?alších prácach zdôraz?oval eschatologické presved?enie. Svoje teologické štúdie obohacoval o lekárske poh?ady a publikoval práce ako Psychiatrická štúdia Ježiša (1911) a Mysticizmus apoštola Pavla (1930).
V tom ?ase mal už za sebou aj štúdium medicíny a v roku 1912, rok pred doktorátom, sa oženil. Jeho manželka Helene Bresslauová absolvovala výcvik zdravotnej sestry, aby mu mohla pomáha?. Odišli do afrického mesta Lambaréné v Gabone, rovníková krajina bola v tom ?ase francúzska kolónia. Podarilo sa mu vybudova? nemocnicu a aj z vlastných zdrojov lie?il miestnych obyvate?ov. Do Európy sa vracal na koncerty, vystupovaním si udržiaval finan?né zdroje na misiu a tie neskôr dop??ali dary od jednotlivcov a nadácií z rôznych krajín. Po?as prvej svetovej vojny bol spolu s manželkou na krátky ?as internovaný v Gabone a neskôr vo Francúzsku. Pracovali vo francúzskej škole v obci Monléon-Magnoac a v roku 1918 ich pres?ahovali do Saint-Rémy-de-Provence, kde pôsobili ako lekári.
V tomto období (vydanie 1923) Schweitzer napísal známe dielo Kulturphilosophie (Kultúra a etika). Predstavil v ?om svoju osobnú filozofiu úcty k životu, etickú zásadu zah??ajúcu všetky živé bytosti, ktorú považoval za nevyhnutnú pre prežitie civilizácie.
Do Afriky sa Schweitzer vrátil v roku 1924 a obnovil svoju lekársku misiu, k nemocnici pripojil aj kolóniu pre malomocných. Neustále pestoval aj svoje hudobné a vedecké záujmy. V roku 1952 si prevzal Nobelovu cenu za mier a ve?ký ohlas mal jeho prejav, publikovaný neskôr pod titulom Das Problem des Friedens in der heutigen Welt (Problém mieru vo svete dneška).
Dobro?inný vzdelanec Albert Schweitzer zomrel 4. septembra 1965 v meste svojej životnej misie. V gabonskom Lambaréné ho aj pochovali. Jeho odkaz má silný morálny apel a slúžil ako zdroj povzbudenia pre zakladanie množstva lekárskych misií v rozvojových krajinách.
Zdroje: www.britannica.com, www.osobnosti.cz.
Zdroj feed teraz.sk
