Napriek špi?kovému vzdelaniu pôsobil od roku 1905 na fare v malej liptovskej dedine Vyšná Boca. Posmrtne mu v roku 1920 vyšlo jeho dnes už oce?ované dielo Slovensko a kultúra, ktorého zaradilo medzi významné osobnosti slovenskej kultúrnej histórie.
Ján Laj?iak sa narodil 25. júla 1875 v Pribyline. Vyrastal v ro?níckej rodine ako mladší z dvoch bratov. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci a v Liptovskom Hrádku. Na gymnáziu v Banskej Bystrici ho postihla tragédia, ke? mu ako študentovi tretieho ro?níka v priebehu deviatich dní zomreli obidvaja rodi?ia. Pokra?ova? v štúdiu mohol len v?aka staršiemu bratovi Michalovi, ktorý ho finan?ne podporoval.
Z Banskej Bystrice odišiel do Prešova, kde v roku 1895 zmaturoval a za?al študova? teológiu na prešovskom evanjelickom kolégiu. V poslednom ro?níku kolégia odišiel študova? na nemeckú univerzitu v Erlangene, kde sa okrem teológie venoval aj štúdiu filozofie a jazykov.
V rokoch 1900 – 1902 študoval v Lipsku, kde dosiahol titul doktora filozofie za prácu: O duálových a plurálových koncovkách v semitských podstatných menách. Na prestížnej parížskej Sorbone študoval v rokoch 1902 – 1905. Tu obhájil aj ?alšiu dizerta?nú prácu, tentoraz z teológie pod názvom: Ezechiel, jeho osobnos? a u?enie, koncipovanú na pozadí širších dobových spolo?enských a kultúrnych analýz starého Izraela.
Hoci bol o neho záujem vo vedeckých kruhoch na viacerých zahrani?ných univerzitách, rozhodol sa vráti? na Slovensko. Po návrate však zažil sklamanie, lebo aj napriek dvom titulom s prestížnych univerzít, nenašiel v Uhorsku, resp. na Slovensku adekvátne uplatnenie.
Nepodarilo sa mu obsadi? lepšie farárske miesta na Gemeri, ?i v Štrbe a nevyšlo mu ani pôsobenie na univerzite Jurjeve. Nedostal ani miesto na bratislavskej teologickej akadémii. Napokon ako k?az pôsobil od roku 1905 až do svojej smrti v zapadnutej liptovskej dedine Ba?ská Boca, v dnešnej Vyšnej Boci. Napriek prekážkam, ktorým v chudobnom kraji Horného Liptova ?elil, založil a spravoval v dedine potravinový spolok. Za jeho pôsobenia sa postavili aj dve školy, v ktorých sám u?il. Od roku 1906 vykonával tiež funkciu inšpektora cirkevných škôl.
Ján Laj?iak zomrel v de? vyhlásenia vzniku ?eskoslovenska 28. októbra 1918 vo Vyšnej Boci vo veku 43 rokov. Traduje sa, že posledné slová, ktoré po?ul, boli od zborového kurátora: „Pán farár, sme slobodní!“
Najznámejšou Laj?iakovou teoretickou prácou je kultúrno-filozofické dielo s názvom Slovensko a kultúra, ktoré vyšlo až po jeho smrti v roku 1920. V diele, ktoré zostavil z písomnej pozostalosti Samuel Štefan Osuský, Laj?iak kriticky analyzoval situáciu Slovenska na za?iatku 20. storo?ia. Popri umení a vede zaradil medzi kultúrne fenomény aj dobové ideové smery, spolo?enské a hospodárske pomery, prostredie, politiku, náboženstvo. Zárove? dôkladne pomenoval prí?iny neradostného stavu vtedajšej prevažne konzervatívnej slovenskej spolo?nosti. Východisko z tohto stavu videl jednozna?ne v preferovaní vedy vo všetkých sférach ?udskej ?innosti. Kniha Slovensko a kultúra patrí dodnes k cenným prame?om pre historikov, sociológov, ?i kulturológov.
Zdroj feed teraz.sk
