Vtedajšia hlava štátu tak urobila napriek tomu, že vo?i dokumentu mala výhrady. Podpis prezidenta Klausa znamenal dokon?enie ratifikácie Lisabonskej zmluvy nielen v ?R, ale aj v celej Únii. ?esko bolo totiž poslednou krajinou, na ktorú sa ?akalo.
Lisabonskú zmluvu podpísali hlavy štátov a vlád ?lenských krajín Európskej únie (EÚ) 13. decembra 2007 v Lisabone. Reformnou zmluvou sa zmenili a doplnili základné dokumenty EÚ – Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spolo?enstva. Pod švédskym predsedníctvom tak Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Ratifika?né listiny premiestnili do priestorov talianskeho ministerstva zahrani?ných vecí v Ríme. Taliansko plní funkciu „depozitára“ od roku 1957.
Cie?om Lisabonskej zmluvy bolo spreh?adni? a zefektívni? inštitúcie a rozhodovacie procesy EÚ po jej rozšírení z 15 na 27 ?lenov. Dokument umož?uje Únii ma? dlhodobého prezidenta, poskytuje viac moci šéfovi spolo?nej zahrani?nej politiky, zabezpe?uje viac demokratického rozhodovania a vä?šie slovo dáva aj Európskemu parlamentu a národným zákonodarným zborom.
Zmluvu, ktorá nahradila plánovanú európsku ústavu, muselo ratifikova? všetkých 27 ?lenských krajín EÚ.
Zmluva zachovala ve?kú ?as? euroústavy, upustila však od tohto ozna?enia. Takisto sa vypustila zmienka o symboloch EÚ, ako sú vlajka ?i hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero ?lenských krajín, ktoré tvrdili, že v opa?nom prípade by mala EÚ imidž superštátu.
Vznikol nový post šéfa Európskej rady, ktorého si volia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnos?ou obnovenia mandátu na jedno ?alšie funk?né obdobie. Nahradil sa tým dovtedajší postup, ke? každého pol roka predsedal Európskej rade iný politik.
Prestal plati? princíp, pod?a ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára.
Právne predpisy EÚ umož?ujú, aby v Európskom parlamente zasadalo maximálne 750 poslancov a poslanký? a predseda/predsední?ka. O po?te kresiel v jednotlivých krajinách sa rozhoduje pred každými vo?bami do Európskeho parlamentu. V sú?asnom volebnom období má europarlament 720 poslancov.
Do Lisabonskej zmluvy je v?lenená Charta základných práv EÚ, podpísaná 11. decembra 2007 na pôde Európskeho parlamentu. Charta prvýkrát jasne stanovila základné práva ob?anov EÚ, bola podpísaná a vyhlásená v roku 2000 ako príloha ku Zmluve z Nice, nestala sa však právne záväznou. Európsky parlament trval na jej za?lenení do navrhovanej Ústavy EÚ, ?ím by nadobudla plnú právnu ú?innos?, ?o sa však vzh?adom na zamietnutie textu Ústavy vo francúzskom a holandskom referende nestalo. Obrat priniesol až nový návrh reformnej zmluvy EÚ, ktorý kone?ne právne záväzný status Charty základných práv potvrdil, hoci nezmenil skuto?nos?, že Charta nebude sú?as?ou samotného textu Zmluvy.
zdroj: www.europarl.europa.eu
Zdroj feed teraz.sk
