Pred 140 rokmi sa narodil zúrivý reportér E. E. Kisch

Praha/Bratislava 29. apríla (TASR) – Novinár Egon Erwin Kisch si vyslúžil prezývku „Zúrivý reportér“ (der rasende Reporter) pre svoju neuhasiteľnú túžbu byť v centre diania a mať informácie z prvej ruky. Je považovaný za zakladateľa literárnej reportáže ako samostatného literárneho žánru. Pochádzal zo zámožnej židovskej rodiny, písal po nemecky, no jeho domovom bola Praha, hoci vďaka svojej dobrodružnej povahe pobudol veľa času aj na zahraničných cestách a druhú svetovú vojnu strávil v exile.

V utorok 29. apríla uplynie 140 rokov od narodenia „Zúrivého reportéra“ Egona Erwina Kischa.

Český literárny a výtvarný historik Radim Kopáč je presvedčený, že predstavitelia komunistického režimu Kischa využili na propagandu a oslavovali ho ako bojovníka za svetlejšie zajtrajšky.

„Urobili z neho jednorozmerného autora, ktorý skvele slúžil ich záujmom. On ale nebol len ideovým autorom, bol to veľký literát a spisovateľ, ale z veľkej časti svojho života veľmi naivný,“ povedal Kopáč v rozhovore pre Český rozhlas.

Vďaka tomu bol po páde komunistického režimu Egon Erwin Kisch posudzovaný ako umelec, ktorý s komunistami kolaboroval – hoci zomrel len mesiac po tzv. Víťaznom februári, teda po nástupe komunistov k moci. „V súčasnosti dochádza k istej rehabilitácii toho umeleckého, čo prežíva,“ dodal historik Radim Kopáč.

Egon Erwin Kisch sa narodil 29. apríla 1885 v Prahe. Od detstva ho priťahovali magické zákutia pražského Židovského mesta, čo neskôr využil aj vo svojej tvorbe. Na vysokoškolských štúdiách sa dlho neohrial. Začal spolupracovať s pražskými novinami, pričom preukázal talent na kriminalisticky ladené reportáže. V rokoch 1906 až 1913 bol reportérom pražského nemeckého denníka Bohemia. Následne strávil istý čas v Berlíne, kde pracoval v novinách Berliner Tageblatt (Berlínsky denník).

Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojak rakúsko-uhorskej armády v Srbsku, v Rusku, vo Viedni a bojoval dokonca i na severovýchode Slovenska. Po vojne vstúpil do Komunistickej strany Rakúska, neskôr ho z Viedne vypovedali a vrátil sa do Prahy. Udržiaval kontakty s českými i nemeckými intelektuálmi, stretával sa s Jaroslavom Haškom aj s Franzom Kafkom. Inšpirovali ho však tiež jednoduchí ľudia a samozrejme pražské podsvetie, z ktorého získaval inšpiráciu aj informácie.

Z tohto obdobia pochádzajú knihy Z pražských uličiek a nocí, Pražské obrázky, Temnou Prahou či Pražské dobrodružstvá, román Pasák, či poviedka Nanebovstúpenie Tonky Šibenice. Medzinárodný úspech získal reportážou o špionážnej afére plukovníka Alfreda Redla. V roku 1924 vydal knihu reportáží pod názvom Zúrivý reportér.

Cestoval pod falošným pasom do Spojených štátov amerických, takisto do Sovietskeho zväzu a do Číny. Práve pod vplyvom týchto ciest vznikli publikácie Cári, popi, boľševici (1927), Americký raj (1928), Tajná Čína (1933). V roku 1933 ho v Nemecku uväznili, no na intervenciu československých úradov ho prepustili a vypovedali. Skúsenosť popísal v diele V žalári Tretej ríše (1933).

Kniha Pristátie v Austrálii (1938) popisuje Kischovu nelegálnu cestu do Melbourne, kde bol v roku 1934 vyslaný ako delegát na mierovú konferenciu. Austrálske úrady mu odopreli vstup do krajiny, napriek tomu skočil na betónové mólo, pričom si zlomil nohu. Predvojnové roky zhrnul v publikácii Dobrodružstvá na piatich kontinentoch (1936).

Počas občianskej vojny v Španielsku v roku 1938 sa pridal k interbrigadistom. Druhú svetovú vojnu prežil v exile v USA a v Mexiku. Tu napísal svoju známu knihu reportáži Trhovisko senzácií. Do Prahy sa vrátil s podlomeným zdravím v roku 1946. Egon Erwin Kisch zomrel po druhom záchvate mozgovej mŕtvice 31. marca 1948.

Život Egona Erwina Kischa mapuje seriál Trhovisko senzácií, ktorý nakrútil v roku 1985 slovenský režisér Martin Hollý. Zúrivého reportéra stvárnil český spevák a herec Josef Laufer.