Od narodenia Mikuláša Galandu, významného slovenského maliara, grafika, ilustrátora a výtvarného pedagóga, uplynulo v nede?u 4. mája 130 rokov.
Mikuláš Galanda sa narodil 4. mája 1895 v Malej Vieske, v sú?asnosti Tur?ianske Teplice, do rodiny notára. Po skon?ení ?udovej školy študoval na ma?arskom gymnáziu v Lu?enci. Už v tom ?ase prejavoval svoje výtvarné nadanie. V roku 1911 ?ažko ochorel na hnisavú angínu s vážnymi komplikáciami. Jeho stav sa nato?ko zhoršil, že mu v 16-tich rokoch museli amputova? nohu.
Po úspešnom zložení maturitnej skúšky sa prihlásil v roku 1914 na Akadémiu výtvarných umení v Budapešti. Po dvoch rokoch sa vrátil domov a pracoval u otca ako notársky úradník. Záujem o výtvarné umenie ho ale neopúš?al, ?oho dôkazom sa stali v roku 1919 málo známe ?ísla po ma?arsky ru?ne písaného a Mikulášom Galandom ilustrovaného mesa?níka Hárman (Traja).
V roku 1922 odišiel do Prahy, kde študoval na Umeleckopriemyselnej škole, po roku prestúpil na pražskú Akadémiu výtvarných umení. V tomto období sa zoznámil s ?udovítom Fullom. Toto priate?stvo trvalo až do Galandovej smrti a malo na ich tvorbu, ale aj súkromný život nemalý vplyv.
Obaja boli nerozlu?ne spojení so skupinou DAV, ktorej dali výtvarnú identitu. Galanda vytvoril v roku 1924 pre úvodné ?íslo ?asopisu DAV sedem grafických listov a litografický cyklus Láska v meste. Spolo?ne s Fullom sformulovali a vydali aj prvý, a vlastne jediný manifest avantgardného maliarstva na Slovensku, Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932).
Galanda v roku 1927 úspešne ukon?il štúdium na Akadémii výtvarných umení a vrátil sa do Tur?ianskych Teplíc, ale už o dva roky sa na podnet ?udovíta Fullu pres?ahoval do Bratislavy, kde vyu?oval kreslenie na viacerých meštianskych školách. V roku 1930 absolvoval študijný pobyt v Paríži.
Na samotný vývoj výtvarného stvárnenia Mikuláša Galandu vplývala spo?iatku tvorba nórskeho expresionistu Edvarda Muncha, netajil sa ani obdivom k španielskym maliarom Pablovi Picassovi i Juanovi Grisovi. Vo svojej sa nebál experimentova? a využíva? nové maliarske prostriedky. „Funkciou maliarskeho umenia je tvori? novú emotívnu realitu,“ napísal v umeleckom manifeste v roku 1930. Na tradíciu slovenskej moderny prvej polovice 20. storo?ia nadviazala Skupina Mikuláša Galandu (známa tiež ako Galandovci), ktorá vznikla koncom 50. rokov minulého storo?ia.
Galanda vytvoril stovky, ilustrácií, grafík, kresieb a približne 160 olejomalieb. Z najznámejších diel možno spomenú? obrazy Matka (Ružová Madona), V kr?me, Ráno, Po kúpeli, Zbojníci, ?i neskoršiu olejoma?bu Gajdoš.
V Galandovom diele zaujímal popredné miesto obraz ženy. Zmoc?oval sa ho od poézie až k próze života s obdivom, láskou, hrdos?ou a ?udskou dôstojnos?ou. Z mnohých diel medzi také patrili Matka s die?a?om na kvetinovom pozadí, V matkinom objatí, Matka s die?a?om pri makovici, Nad kolískou.
Okrem ma?by a grafiky sa s ve?kým úspechom venoval aj knižnej grafike a ilustrácii, za ktorú sa mu dostalo po?as života najvä?šieho uznania. V roku 1937 získal na svetovej výstave v Paríži za knižnú grafiku striebornú medailu.
Vrcholný tvorca slovenskej moderny zomrel 5. júna 1938 v Bratislave vo veku 43 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Rodný dom Mikuláša Galandu v Tur?ianskych Tepliciach vyhlásili 13. júla 1979 za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v ?om Galéria Mikuláša Galandu.
Zdroj feed teraz.sk
