Od narodenia Janka Alexyho, maliara, výtvarného kritika, pedagóga a spisovate?a, uplynie vo štvrtok 25. januára 130 rokov.
Jeho rozsiahle výtvarné dielo obsahuje okolo 1300 olejomalieb, pastelov, tempier a kresieb. Ma?oval slovenskú prírodu, dedinu, mestské zákutia, portréty, historické alebo legendárne postavy a udalosti. Navrhoval dekoratívne gobelíny a vitrážové ?i mozaikové okná do sakrálnych a svetských objektov ako napríklad pre Divadlo P.O. Hviezdoslava v Bratislave (dnešné Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava).
Zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok. Nieko?koro?né úspešné úsilie o rekonštrukciu Bratislavského hradu, neskôr Tren?ianskeho a Spišského hradu opísal v knihe Tam ožila sláva (1970).
Janko Alexy sa narodil 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši v rodine sedlárskeho majstra Gustáva Alexyho a Emmy, rodenej Korytárovej. Už ako študent lu?eneckého gymnázia sa pokúšal o prvé výtvarné prejavy. Pre o?né ochorenie sa musel tohto záujmu na ur?itú dobu vzda?. Po maturite v roku 1912 vystriedal viaceré zamestnania. Bol kominárskym u??om ?i praktikantom v lekárni.
Po?as prvej svetovej vojny absolvoval lekárnický kurz v Budapešti a za?al študova? na tamojšej Filozofickej fakulte. V roku 1917 ho však odvelili na taliansky front, kde sa k ma?ovaniu a kresleniu príležitostne vrátil.
Po skon?ení vojny nastúpil v roku 1919 na Akadémiu výtvarných umení (AVU) v Prahe. Jeho profesormi boli Josef Loukota, Max Pirner ?i Max Švabinský.
V lete v roku 1919 sa zú?astnil na vedeckej výprave po Slovensku, ktorú viedli ?eskí profesori. Prizvali ho ako nadaného kresliara, aby zaznamenával hrady, zámky, kaštiele a mestá. Z množstva takto získaného materiálu urobil Alexy výber a vydal ho v podobe poh?adníc. O rok neskôr vydal zo spomínaných ná?rtov aj knižný album pod názvom Obrázky zo Slovenska. V roku 1919 absolvoval aj polro?ný študijný pobyt v Paríži, štúdium na AVU ukon?il v roku 1925.
V rokoch 1932 – 1937 žil v Pieš?anoch, kde organizoval umeleckú kolóniu, do ktorej chcel pritiahnu? najvýznamnejšie umelecké mená tej doby ako Bazovský ?i Palugyay. Po neúspechu projektu sa natrvalo usadil v Bratislave. Okrem vlastnej tvorby sa výrazne podie?al tiež na organizovaní umeleckého života a zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok, okrem iného patril k popredným záchrancom ?i iniciátorom rekonštrukcie Bratislavského hradu.
Bohatá je aj Alexyho literárna ?innos?. V zbierkach krátkych poviedok Jarmilka (1924) a Grétka (1928) zachytil atmosféru a prostredie kde vyrastal a študoval, ako aj citové problémy mladého ?loveka. Vojnové utrpenie a sociálne pomery zhrnul v poviedkovej knihe Ve?ká noc (1930). Skúsenosti z maliarskych potuliek po Slovensku a spomienky na detstvo spracoval v knihe Na vo?nej vô?uške (1932).
Zážitky z profesorského povolania tvoria základ jeho dvojzväzkového románu Hurá! z roku 1935, ktorý sa do?kal aj prepracovanej verzie s názvom Profesor Klopa?ka (1949). Napísal aj beletrizovanú autobiografiu Život nie je majáles (1956). V diele Osudy slovenských výtvarníkov (1948) zase zhromaždil životopisné údaje o 74 výtvarných umelcoch. Spolu so spisovate?om Gejzom Vámošom založil v roku 1922 literárno-umelecký ?asopis Svoje?.
Janko Alexy, významný reprezentant moderného slovenského výtvarného umenia, zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.
Zdroj feed teraz.sk
