Generál Malár, od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 18. júla 130 rokov, skon?il v nemeckom koncentra?nom tábore.
Augustín Malár sa narodil 18. júla 1894 v rakúskom Reiterne. Od roku 1900 vyrastal v Starej Turej, kde do roku 1906 navštevoval miestnu evanjelickú ?udovú školu. V rokoch 1906 – 1914 študoval na Gymnáziu v Skalici a na Evanjelickom lýceu v Šoproni. V septembri 1914 za?al štúdiom na Bratislavskej evanjelickej teologickej akadémii, ktoré však prerušila prvá svetová vojna.
Na základe mobiliza?nej vyhlášky bol Malár 6. mája 1915 v ma?arskom Köszegu odvedený do 72. pešieho pluku v Bratislave. Neskôr ho prevelili do 64. pešieho pluku rytiera von Auffenberga v Szászvárosi, s ktorým sa ocitol na ruskom fronte. V apríli 1916 už prápor?íka Malára preložili na taliansky front, kde sa 10. októbra toho istého roku dostal do zajatia.
Internovali ho do zajateckého tábora v Matere a od decembra 1916 do tábora v Polle, kde sa stotožnil s ideou ?esko-slovenskej štátnosti. Vo februári 1918 vstúpil do ?eskoslovenskej légie v Taliansku a ako dôstojník sa zú?astnil na bojoch o Doss Alto.
Do novej ?eskoslovenskej republiky sa vrátil v decembri 1918 a usadil sa v Starej Turej. Na kapitána ho povýšili v máji 1919 a zú?astnil bojov proti ma?arskej ?ervenej armáde pri Nitre ?i Leviciach.
V ?eskoslovenskej brannej moci pôsobil od februára 1920 vo funkcii spravodajského dôstojníka 2. oddelenia štábu Zemského vojenského velite?stva v Bratislave. V rokoch 1921 – 1922 bol frekventantom École Militaire Speciale v Saint Cyre vo Francúzsku a od roku 1922 do roku 1925 pôsobil v hodnosti štábneho kapitána ako inštruktor v Obvodovom stredisku pre výcvik v Košiciach.
V rokoch 1925 – 1927 bol tiež zástupcom velite?a Školy na výchovu dôstojníkov v zálohe a v rokoch 1928 – 1930 frekventantom pražskej vojenskej školy. V 30. rokoch minulého storo?ia pôsobil aj ako dôstojník generálneho štábu, pracoval vo Vojenskom zemepisnom ústave v Prahe a od októbra 1938 bol ?lenom ?eskoslovenskej – ma?arskej delimita?nej komisie. Patril k bývalým slovenským legionárom, ktorí sa 14. marca 1939 memorandom obrátili na poslancov Snemu Slovenskej krajiny, v ktorom žiadali zachovanie ?eskoslovenska.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa ako velite? zú?astnil v septembri 1939 ?aženia slovenskej armády v Po?sku a po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v roku 1941 ako velite? 2. pešej divízie bojoval aj na východnom fronte druhej svetovej vojny. O rok neskôr ho povýšili do hodnosti generála II. triedy a od septembra 1942 pôsobil ako vojenský atašé v Berlíne.
V máji 1944 vznikla z iniciatívy generála a ministra národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky Ferdinanda ?atloša tzv. Východoslovenská armáda. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bola obrana karpatských priesmykov pred postupujúcou ?ervenou armádou. V skuto?nosti sa mala sta? jednou z hlavných síl SNP. Jej velite?om sa stal práve generál Malár.
V auguste 1944 sa zišiel s predstavite?mi ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a predbežne súhlasil s tým, že v prípade vypuknutia SNP zabezpe?í prechod dvoch divízií na stranu povstalcov. V de? vypuknutia SNP, 29. augusta 1944, rokoval aj s predstavite?mi partizánskeho zväzku Alexander Nevský o spolo?nom postupe proti Nemcom. V ten istý de? ?atloš v rozhlase oznámil príchod nemeckých jednotiek na Slovensko.
Na druhý de?, 30. augusta 1944, prišiel Malár na rozkaz ?atloša do Bratislavy. V rozhlasovom prejave varoval vojakov svojej armády pred ozbrojeným vystúpením ako pred?asným. Východoslovenská armáda sa tak do SNP nezapojila a 31. augusta nemecké okupa?né vojská „Malárovu“ armádu odzbrojili.
Generála Malára po prílete z Bratislavy na letisku v Nižnom Šebeši (dnes Nižná Šebestová, mestská ?as? Prešova) zatkli a po krátkej internácii v miestnych kasár?ach ho cez Ma?arsko odvliekli do zajateckého tábora v Kaisersteinbruchu v Rakúsku a potom na hrad Königstein pri Bad Schandau.
Za?iatkom januára 1945 ho presunuli do Hlavného ríšskeho bezpe?nostného úradu v Berlíne, kde sa ocitol v rovnakej situácii ako generál II. triedy Štefan Jurech a obaja povstaleckí generáli – brigádny generál Ján Golián a divízny generál Rudolf Viest.
Po ich vypo?utí a vzájomnom konfrontovaní boli všetci menovaní prevezení do koncentra?ného tábora Flossenbürg, kde ich pravdepodobne v marci 1945 nacisti popravili.
Ako dátum úmrtia, 28. február 1945, generála Augustína Malára ur?il v januári 1952 Okresný súd v Bratislave.
Zdroj feed teraz.sk
