Postavy stvárnila v troch desiatkach filmov. Vyslúžila si nominácie na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v snímkach Anna Christie, Romanca, Violetta a Nino?ka. Napokon cenu Americkej filmovej akadémie získala až za celoživotné dielo. K soške treba priráta? ešte zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Greta Garbo v nej figuruje ako najkrajšia žena na svete.
Greta Lovisa Gustafssonová, sa narodila 18. septembra 1905 v Štokholme. Predávala klobúky v obchodnom dome a objavila sa v nieko?kých reklamných filmoch. Práve v nich si ju všimol režisér Eric Petscher a v roku 1922 jej ponúkol malú úlohu vo filme Tulák Peter. Išlo o jednu z mála komédií, ktoré Greta Garbo nakrútila.
Ako štipendistka za?ala študova? na Krá?ovskej divadelnej akadémii. Tu sa jej ujal herec, režisér a scenárista nemých filmov Mauritz Stiller. Obsadil vychádzajúcu hereckú hviezdu do filmu Gösta Berling (1924) nakrúteného pod?a románu Selmy Lagerlöfovej. Práve Stiller vytvoril here?ke umelecké meno Greta Garbo. Medzi umelcami vzniklo puto pretrvávajúce až do Stillerovej pred?asnej smrti v roku 1928.
Greta Garbo sa v roku 1926 pres?ahovala do Hollywoodu. O rok neskôr stvárnila titulnú postavu vo filmovej adaptácii známej ruskej klasiky Anna Kareninová. Tolstého román niesol v angli?tine strohý titul Love. Mimoriadne produktívny bol pre Gretu Garbo rok 1929, ke? si zahrala v štyroch filmoch – medzi nimi bol aj posledný nemý film Bozk.
Už v snímke Anna Christie mohli po?u? diváci aj hlas slávnej a populárnej here?ky. Film sa stretol u publika s neo?akávaným úspechom. Neanglický prízvuk ešte vä?šmi zdôraz?oval výnimo?nos? hrdiniek, ktoré Garbo stvár?ovala.
Obdivuhodný herecký výkon predviedla v úlohe špiónky vo filme Mata Hari z roku 1931. Excelovala tiež v snímkach Zuzana Lenoxová (1931), Krá?ovná Kristína (1933) ?i v druhej verzii Anny Kareninovej (1935). Za vrchol jej kariéry sa považuje herecký výkon vo filme Dáma s kaméliami (1936). Výborne zahrala aj ruskú súdružku Jakešovú v úspešnej komédii Nino?ka (1939). Snímka vynikala vtipnými dialógmi a trefne pranierovala komunistický režim vo vtedajšom Sovietskom zväze.
V roku 1941 bez vä?šieho úspechu ú?inkovala vo filme Žena dvoch tvárí. Snímke uškodilo aj nevhodné na?asovanie premiéry v období, ke? USA vstúpili do 2. svetovej vojny. Greta Garbo po tomto filme skon?ila s kariérou. Pres?ahovala sa do New Yorku a odmietala ?alšie ponuky na filmovanie, hoci v rokoch 1949 resp. 1950 bol nový filmový projekt ve?mi blízko realizácie. Napokon stroskotal pre finan?né i organiza?né problémy.
Uzavretá pred verejnos?ou a novinármi žila Greta Garbo vo svojom newyorskom apartmáne a na zvon?eku mala napísané len „G“. Pestovala v záhrade kvety a zeleninu. Nežila však úplne izolovane, vídavali ju na ?astých dlhých prechádzkach mestom a ob?as prijala pozvania na akcie známych osobností, bola aj v Bielom dome. Nikdy sa nevydala, hoci bol známy jej vz?ah s hercom Johnom Gilbertom. Jednu zo siedmich izieb svojho priestranného obydlia na Manhattane zasvätila pamiatke Mauritza Stillera, s ktorým za?ínala. Zomrela 15. apríla 1990.
Ke? si Greta Garbo v roku 1955 preberala Oscara za celoživotné dielo, bolo už definitívne uzavreté, hoci sa jedna z najslávnejších here?iek všetkých ?ias len blížila k pä?desiatke.
Zdroj feed teraz.sk
