Zásadnou myšlienkou jeho variantu existencializmu je výrok, že existencia predchádza esenciu. Znamená to, že ?lovek sa najprv narodí, existuje, a až potom si vlastnou existenciou a konaním formuje svoju podstatu (esenciu). ?lovek nie je pasívna bytos?, ktorá je riadená osudom, ?i dejinami, ale aktívnym tvorcom vlastnej existencie.
Jean-Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Detstvo prežil spolu s matkou u starých rodi?ov, príbuzných významného lekára a humanistu Alberta Schweitzera. Po skon?ení vysokoškolského štúdia si zvolil dráhu stredoškolského profesora filozofie. Po?as druhej svetovej vojny a za okupácie Francúzska nacistickým Nemeckom, sa aktívne zapojil do hnutia Odporu.
V roku 1945 zanechal pôvodné povolanie a spolu s Merleau-Pontym založil ?avicovo orientovanú revue Les Temps modernes, ?ím vstúpil do povedomia verejnosti nielen ako filozof slobody, ale aj ako publicista a politicky angažovaný intelektuál. Nakrátko sa priklonil aj ku Komunistickej strane Francúzska. V roku 1952 sa však komunistami rozišiel potom, ako strana podrobila existencializmus ostrej kritike.
Po?as májových demonštrácií v Paríži v roku 1968 sa pridal na stranu študentov vyjadrujúcich nespokojnos? s pomermi na francúzskych univerzitách, pri?om kritizoval postoj komunistickej strany vo?i študentskému hnutiu. Strane adresoval aj vý?itku, že nevyužila revolu?ný potenciál stelesnený v ?avicových študentoch pre posilnenie moci robotníckej triedy.
Tento moment ho následne podnietil k príklonu k ultra?avicovým zoskupeniam, predovšetkým k maoistom, s ktorými po istý ?as diskutoval o otázke moci. V tomto období sa kriticky staval aj k sovietskemu režimu. V auguste 1968 odsúdil okupáciu ?eskoslovenska sovietsku armádou resp. vojskami Varšavskej zmluvy.
Sartre je autorom významných filozofických diel Bytie a ni?ota (L’Etre et le Néant, 1943) a Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme est un humanisme, 1946). Pozornos? však vzbudil ešte predtým románom Nevo?nos? (La Nausée) z roku 1938, ktorý predstavoval prvý prienik existencializmu do francúzskej umeleckej literatúry.
O rok neskôr vydal pod názvom Múr (Le Mur) aj nemenej známu zbierku piatich noviel. K Sartrovým k?ú?ovým dielam patrí aj autobiografická kniha Slová (Les Mots, 1964) ?i drámy Muchy (Les Mouches, 1943) alebo S vylú?ením verejnosti (Huis-clos, 1944).
V roku 1964 šokoval nielen Švédsku akadémiu, ale aj svetovú verejnos?, ke? odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Tá sa ude?uje od roku 1901 a stalo sa len dvakrát, že si ju laureáti odmietli prevzia?. Prvým bol v roku 1958 ruský, resp. v sovietsky spisovate? Boris Pasternak, ktorý literárne ocenenie odmietol po nátlakom totalitnej sovietskej moci.
Sartre ju však odmietol na základe slobodného rozhodnutia. Patrón existencializmu v odmietavom stanovisku, ktoré zverejnil v denníku Le Monde, uviedol, že hlboko ?utuje skuto?nos?, že sa jeho postoj stal škandálom, ale vyznamenania všeobecne odmieta.
V denníku ?alej napísal, že Švédsku akadémiu o svojom postoji informoval už 15. októbra 1964 (cenu mu udelili 22. októbra 1964) v liste, ktorý napísal potom, ako sa v literárnej prílohe denníka Le Figaro dozvedel, že rozhodnutie akadémie smeruje k jeho menu. Domnieval sa, že po liste už nebude akadémia s ním ako laureátom po?íta?. Cenu odmietol preto, lebo vždy odmietal oficiálne vyznamenania. Ako príklad uviedol odmietnutie Radu ?estnej légie z roku 1945.
Odmietavý postoj vysvetlil aj svojím chápaním koncepcie spisovate?ovej práce. Spisovate?, ktorý zaujíma politické, spolo?enské alebo literárne stanoviská, musí pod?a neho kona? iba vlastnými prostriedkami – teda písaným slovom. „Všetky vyznamenania, ktoré môže dosta?, vystavujú ?itate?ov tlaku, ktorý nepovažujem za žiaduci,“ napísal v stanovisku. Spisovate? sa pod?a neho nemôže transformova? na inštitúciu.
Jean-Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži vo veku 74 rokov. Jeho dlhoro?nou partnerkou bola francúzska spisovate?ka, filozofka a feministka Simone de Beauvoirová, s ktorou v novembri 1963 navštívil aj Bratislavu. Zú?astnili sa na diskusii v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej boli prítomní mnohí predstavitelia vtedajšej slovenskej inteligencie.
Zdroj feed teraz.sk
