Od narodenia herca, komika, dramatika, spisovateľa a filmového scenáristu Jana Wericha, ktorý rád vravieval, že „smiech je sviatkom tváre“, uplynie vo štvrtok 6. februára 120 rokov.
Jan Werich sa narodil 6. februára 1905 na pražskom Smíchove do rodiny poisťovacieho úradníka. Pri krste dostal meno Jan Křtitel František Serafínský Werich. Krátko po narodení sa jeho rodičia rozviedli a malý Jan pripadol do starostlivosti otca. Počas prvej svetovej vojny ale musel otec narukovať a tak sa o neho starala matka. Bol jedináčikom a podľa vlastných slov tým celý život trpel.
Na reálnom gymnáziu sa začalo Werichovo priateľstvo s Jiřím Voskovcom, s ktorým vytvoril nerozlučnú umeleckú dvojicu. Na základe viacerých disciplinárnych priestupkov však musel zo školy odísť a doštudovať na gymnáziu na Smíchove. Po maturite sa v roku 1924 rozhodol pre štúdiá práv na Univerzite Karlovej (UK) v Prahe, ktoré ale nedokončil.
Od roku 1927 sa natrvalo venoval divadelnej činnosti. Spolu s Voskovcom zakotvil v Osvobozenom divadle a vytvorili kultovú značku V+W. Úspech tejto divadelnej scény odštartovala hneď ich prvá hra Vest Pocket Revue, ktorá mala premiéru 19. apríla 1927 a dočkala sa vyše 200 repríz.
V spolupráci s hudobným skladateľom Jaroslavom Ježkom sa podpísali pod množstvo úspešných autorských inscenácií, medzi nimi boli napríklad Smoking revue, Fata morgana, Sever proti Jihu, Caesar, Osel a stín, Kat a blázen, Rub a líc, Těžká Barbora či Pěst na oko.
Vo viacerých hrách kritizovali aktuálne pomery a upozorňovali na fašistickú hrozbu natoľko otvorene, že proti inscenácii Osel a stín protestovalo nacistické Nemecko. Predstavenia často rušila radikálna mládež a divadlo bolo terčom kritiky domácich politických kruhov, až muselo napokon v roku 1938 svoju činnosť ukončiť.
Werich s Voskovcom preniesli svoje divadelné umenie aj na filmové plátno. Bok po boku si zahrali v komédiách Pudr a benzin (1931), Peníze nebo život (1932), Hej-rup! (1934) a Svět patří nám (1937). Samostatne sa Jan Werich objavil ešte v komédii U nás v Kocourkově (1934).
Pred nastupujúcim nacizmom utiekli obidvaja umelci do Spojených štátov amerických, kde počas emigrácie usporadúvali zájazdy pre krajanov, pripravovali rozhlasové relácie pre newyorský Úrad pre vojnové informácie a pre anglickú BBC. Pracovali tiež v československej redakcii americkej rozhlasovej stanici Hlas Ameriky.
Do vlasti sa vrátili v jeseni roku 1945 a pokúsili sa obnoviť Osvobozené divadlo pod názvom Divadlo V+W. Po nástupe komunistického režimu vo februári roku 1948 sa však politická situácia zmenila a Voskovec sa rozhodol opäť emigrovať. Werich sa stal hercom, dramaturgom a umeleckým šéfom Hudobného divadla v Karlíne (1948 – 1952), bol vedúcim dramaturgom výrobnej skupiny na Barrandove (1949 – 1952) a v Ústrednom televíznom štúdiu (1952 – 1955). Hercom a umeleckým riaditeľom Divadla satiry (v roku 1957 premenovanom na Divadlo ABC) bol v rokoch 1956 – 1961 a potom sa zase stal hercom Hudobného divadla v Karlíne (1963 – 1968).
K Werichovým nezabudnuteľným filmovým úlohám patrí hlavná dvojrola v kultovej komédii Císařův pekař a Pekařův císař (1951) a rola kráľa v nesmrteľnej rozprávke Byl jednou jeden král (1955). Svoj talent predviedol tiež v populárnych filmoch Hudba z Marsu (1955), Baron Prášil (1961) či Až přijde kocour (1963).
Za svoju celoživotnú umeleckú tvorbu získal viacero ocenení, medzi nimi Štátnu cenu (1952), Zlatého krokodíla (1967) a Medailu Za zásluhy II. stupňa in memoriam (1995).
Národný umelec Jan Werich zomrel po ťažkej chorobe 31. októbra 1980 v Prahe vo veku 75 rokov. Jeho hrob sa nachádza na Olšanských hřbitovech, hneď vedľa Jiřího Voskovca.
Kľúčové okamihy života jednej z najväčších legiend českého divadla mapuje celovečerný dokumentárny portrét nazvaný „Jan Werich: Keď už člověk jednou je“. Slávnostnú premiéru mal 1. augusta 2021.
Zdroj feed teraz.sk
