Udalosti z februára 1948 ho prinútili odís? do exilu v Spojených štátoch amerických (USA). V utorok 17. júna uplynie od narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských demokratických politikov 120 rokov.
„V situácii, ke? slovenskú politiku cez vojnu ovládala ?udácka, a po februári 1948 komunistická totalita, bol Jozef Lettrich v rokoch 1945 – 1948 najvýznamnejším predstavite?om demokratizmu v slovenskej politike a jedným z najvýraznejších a najúspešnejších demokratických politikov nielen v ?eskoslovenskom, ale aj celom stredoeurópskom priestore. Jeho Demokratická strana na Slovensku, na rozdiel od ?eských nekomunistických strán, dokázala vo vo?bách 1946 zdrvujúco porazi? komunistov,“ uviedol pre TASR historik Marek Syrný, z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Jozef Lettrich sa narodil 17. júna 1905 v obci Diviaky, ktorá je dnes sú?as?ou Tur?ianskych Teplíc. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Martine. V rokoch 1925 – 1929 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Po skon?ení štúdia pôsobil ako súdny úradník v Bratislave, advokátsky koncipient vo Zvolene, právny referent Slovenskej všeobecnej úverovej banky. Neskôr mal vlastnú advokátsku kanceláriu v Bratislave.
O slovenský, resp. ?eskoslovenský politický život sa za?al aktívne zaujíma? v 30. rokoch minulého storo?ia. Angažoval sa v Agrárnej strane vedenej Milanom Hodžom.
„Lettricha po Mníchove 1938 a odchode Milana Hodžu do exilu vnímali mladší agrárnici v odboji ako jeho nástupcu. Odmietal ako pražský centralizmus, tak aj slovenský autonomizmus a hlavne separatizmus, a popri dôraze na ?eskoslovenskú demokraciu akcentoval potrebu federalizácie slovensko-?eských vz?ahov, vyjadrenú heslom: rovný s rovným,“ vysvetlil Syrný.
Po roku 1939 bol ako odporca ?udáckeho režimu vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) dvakrát väznený. Neskôr pre prenasledovanie vtedajšími mocenskými orgánmi odišiel do ilegality a spolupracoval s odbojovými skupinami Demec, Flóra a skupinou Jána Lichnera. V ?ase SNP mal výrazný podiel na založení DS.
„Popri Jánovi Ursínym bol najvýznamnejším politikom demokratického odboja v rokoch II. svetovej vojny. Patril k signatárom Viano?nej dohody z roku 1943 spájajúcej demokratický a komunistický odboj na báze neskoršej povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR). V Slovenskom národnom povstaní pôsobil ako podpredseda SNR a povereník školstva a osvety. Po vojne sa stal po Ursínym predsedom Demokratickej strany, i SNR ako najvyššie postaveného národno-politického orgánu na Slovensku,“ dodal historik.
Po vojne bol v júni 1945 ?lenom delegácie, ktorá sa stretla s prezidentom ?eskoslovenskej republiky (?SR) Edvardom Benešom a riešila postavenie Slovenska v obnovenej republike. Na zjazde DS v Martine v júli 1945 ho zvolili za predsedu strany. V parlamentných vo?bách v roku 1946 získala DS pod jeho vedením na Slovensku 62 percent hlasov. V ?eskom prostredí však zví?azila Komunistická strana ?eskoslovenska (KS?) a spolu s Komunistickou stranou Slovenska (KSS) vyvíjali ?oraz vä?ší tlak na demokratov.
Udalosti, ktoré nastali po 25. februári 1948, ke? moc v ?eskoslovensku prevzali komunisti, výrazne ovplyvnili nielen jeho politický, ale aj osobný život. Napriek tomu, že patril k nominálne najvplyvnejším slovenským politikom v pozícii predsedu SNR, bol Lettrich pod?a Syrného od komunistického prevratu policajne strážený a o?akával poprevratové zatknutie a represie. S pomocou rodiny a priate?ov tajne utiekol z Bratislavy do Spojencami okupovaného Rakúska a odtia? s pomocou amerických orgánov do USA.
Lettrich sa pod?a Syrného stal prvým významným poprevratovým politikom z ?eskoslovenska, ktorý za?al v USA verejne pôsobi?. Spolu s jemu blízkymi exilovými a krajanskými slovenskými aktivistami, najmä so Štefanom Osuským, stál za organizovaním zastrešujúcej organizácie protikomunistického ?eskoslovenského exilu – Rady slobodného ?eskoslovenska.
„V exile dôsledne presadzoval politickú rovnoprávnos? Slovákov s ?echmi na báze spolo?ného demokratického štátu. Dôrazne brojil proti sovietizácii a na sklonku svojho života stál na ?ele organizácie združujúcej všetky protikomunistické exily zo stredovýchodnej Európy. Okrem sporov s ?eskými exilovými politikmi kvôli ich centralistickým predstavám, sa Lettrich dostával do kontroverzií aj s protagonistami ?udáckeho separatizmu v krajanskom a exilovom hnutí, a prirodzene najviac ?elil propagandistickým atakom ?eskoslovenského komunistického režimu. Bol najvýznamnejším slovenským demokratickým politikom druhej polovice 20. storo?ia.“ zdôraznil pre TASR Syrný.
Jozef Lettrich zomrel 29. novembra 1969 v New Yorku. Jeho telesné pozostatky previezli v septembri 1990 na Národný cintorín v Martine. V roku 1991 mu in memoriam udelili Rad Tomáša Garrigua Masaryka. O jeho živote nakrútila v roku 1996 Slovenská televízia dokumentárny film nazvaný Historická panoráma – Jozef Lettrich. Od roku 2006 je po ?om pomenované osemro?né gymnázium v Martine. Jeho odkaz šíri aj Nadácia Dr. Jozefa Lettricha, ktorá podporuje študentov Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. V Tur?ianskych Tepliciach je po ?om pomenovaná ulica a má tam aj pamätnú tabu?u.
Zdroj feed teraz.sk
