Vzbura proti cirkevnej vrchnosti pre vysvätenie kostola v ?ernovej pri Ružomberku stála vtedy život 15 veriacich katolíkov, ?alších 12 ?udí bolo ?ažko zranených a desiatky utrpeli ?ahšie zranenia. Krviprelievanie nastalo po tom, ako nastúpilo komando uhorských žandárov a za?alo do búriaceho sa davu strie?a?. V súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia.
„V následnom súdnom procese boli súdené obete, nie páchatelia. Dodato?né vyšetrovanie zistilo, že pri stre?be sa vyskúšali úplne nové zbrane a lekári, ktorí pitvali obete, sa nemali dopátra? vyšetrenia okolností stre?by, ale skúmali ú?innos? (prieraznos?) nových strelných zbraní. O to viac vynikne obludnos? celej kauzy, ktorá sa stala symbolom uhorskej štátnej moci a jej postoja k nema?arským národom. Uhorsko sa zdiskreditovalo v o?iach celej Európy a dôsledky tohto ?inu sa ukázali aj pri negatívnom hodnotení štátu a jeho politiky na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 a pri príprave Trianonskej mierovej zmluvy,“ priblížil pre TASR profesor z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Roman Holec.
Veriaci predpokladali, že ich kostol vysvätí Andrej Hlinka. Cirkevná vrchnos? však rozhodla, že kostol má vysväti? dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907.
Do ?udí strie?ali žandári slovenskej národnosti, nie ma?arskej. „Žandárov v ?ernovej bolo spolu údajne 19. Údajne preto, lebo tu sú zarátaní aj tí, ktorí boli nielen na mieste ?inu, ale rozostavaní i na iných miestach obce. Exaktné zoznamy nemáme, ale vä?šina, ak nie všetci, boli domáci, teda slovenského pôvodu. Žandár musel ovláda? re? ?udu, a to Ma?ar nikdy nebol. Takže bolo zvyklos?ou, že v slovenskom prostredí boli žandári a ich velitelia z domáceho prostredia. Žandári však reprezentovali štát, nie svoj pôvod,“ objasnil pre TASR historik.
V ?ase ?ernovskej tragédie bol navyše Hlinka na prednáškovom turné na Morave, kde hovoril o slovenskej otázke v Uhorsku. Pozornos? venovaná tejto otázke sa práve po tragických udalostiach v ?ernovej znásobila. Hlinka absolvoval prednášky v desiatkach ?eských miest. Už to nebola vnútorná záležitos? Uhorska, ale slovenská otázka sa stala svetovou.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Zákonom o štátnych sviatkoch, d?och pracovného pokoja a pamätných d?och z 20. októbra 1993 rozhodli, že sa tieto udalosti pripomínajú ako pamätný de? SR – De? ?ernovskej tragédie.
Kostol si obyvatelia ?ernovej postavili za pomoci pe?ažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel ve?kou mierou z vlastných prostriedkov aj Andrej Hlinka, rímskokatolícky ružomberský farár a ?ernovský rodák. Základný kame? stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jese? 1907 ?akal na vysviacku dokon?ený kostol.
?ernov?ania chceli, aby ho vysvätil Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonáva? k?azské povolanie. ?ernovskí veriaci chceli s vysviackou po?ka?, pokia? sa situácia okolo Hlinku nevyrieši.
Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahrani?í, napríklad nosite? Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovate? Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson ?i ruský spisovate? Lev Nikolajevi? Tolstoj. ?ernovský kostol napokon posvätil Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
Obete ?ernovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudova? Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výro?ia tragických udalostí.
Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výro?ia ?ernovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku ?ernová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.
Zdroj feed teraz.sk
