O necelých pä? rokov, 28. februára 1914, sa uskuto?nilo v meste slávnostné otvorenie prevádzky osobnej elektri?kovej dopravy. Od tejto udalosti uplynie v stredu 28. februára 110 rokov.
Pôvodne mestu predložili ponuky štyri spolo?nosti – spomínaná Henning Hartwich & Co., Magyar Vasuti Forgalmi, r. t., Ganz Budapeš? a Siemens & Schuckert Prešporok. D?a 14. mája 1910 valné zhromaždenie mesta schválilo ponuku berlínskej spolo?nosti Henning Hartwich & Co. a 1. júla schválili dotáciu 27.000 korún ro?ne.
Zmluvu medzi mestom a nemeckou spolo?nos?ou uzatvorili na 60 rokov s tým, že v roku 1973 celá infraštruktúra, vozidlový park a majetok spolo?nosti prejdú do výhradného majetku mesta bez nároku zaplatenia protihodnoty. V októbri 1912 zmluvu schválilo Ministerstvo obchodu v Budapešti a následne zaregistrovalo spolo?nos? s názvom Kassai villamos közuti vasút, r. t., ?o v preklade znamenalo Košické elektrické pouli?né železnice, a. s.
Po tomto akte sa pristúpilo na jese? 1912 k výstavbe troch hlavných a viacerých vle?kových tratí. Všetky trate, okrem jednej, boli jednoko?ajové a mali rozchod 1435 mm. Jediná na Hlavnej ulici v úseku od Immaculaty po Vedeckú knižnicu bola dvojko?ajová.
Celková d?žka tratí dosiahla 24.636 metrov. Vozov?a, ako aj prevádzkové budovy zostali v miestach pôvodnej vozovne. Robotníkom pracujúcim na projekte sa za dobrého po?asia podarilo za de? vybudova? 500 až 600-metrový úsek vedenia a 300 až 400-metrový úsek ko?ají.
Kým na vä?šine úsekov použili kovové ?i drevené st?py, na Hlavnej ulici umiestnili okrasné, podobné ako st?py verejného osvetlenia. Sú?asne prebiehala výstavba ?akární. Prvých šes? bolo z ocele. Výnimkou bola ?akáre? na kone?nej zastávke ?erme?, ktorá bola v secesnom štýle z dreva a tehál pod?a vzoru kone?nej zastávky Zugliget v Budapešti.
V júli 1913 budapeštianska firma Ganz és társa dodala do košickej elektrárne na rohu Kossuthovej (Mlynská) a Éderovej ulice (Ulica Protifašistických bojovníkov) dynamo potrebné na výrobu elektrického prúdu pre elektri?ku.
Prvé oficiálne návrhy intervalov spojov zverejnili v októbri 1913. Spoje mali v centre jazdi? v intervaloch každých šes? minút a na ostatných tratiach každých 12 minút. Odhadovalo sa, že pri priaznivom po?así sa do ?erme?a za hodinu prepraví 1000 až 1500 ?udí. Po?ítalo sa aj s mimoriadnymi spojmi, ?i už po ve?ernom divadle alebo cez Duši?ky.
Prvá jazda nákladných voz?ov sa uskuto?nila 10. decembra 1913. Spolo?nos? Kassai villamos közuti vasút, r. t. navrhla aj ceny lístkov. Každú z troch trás rozdelila na nieko?ko úsekov. Cena za lístok na každom úseku bola 12 fillérov (halierov). Samostatnú cenu 20 fillérov mala preprava na dvoch úsekoch a cestovanie na troch úsekoch stálo 30 fillérov. Lístky boli prestupné.
K slávnostnému zahájeniu osobnej elektri?kovej dopravy došlo 28. februára o 9.00 hodine pred radnicou a divadlom. Zú?astnilo sa ho množstvo obyvate?ov mesta, vrátane poslancov, meš?anostu, jeho námestníka a viacerých významných hostí. Pred radnicou vy?kávala kolóna elektri?iek ?.2, 4, 8, 9 a 10. Prvú z nich pokrstil rímskokatolícky farár ?udovít Konrády. Po slávnostnej prehliadke a testovacej jazde za?ali elektri?ky popoludní premáva? aj pre verejnos?.
Maximálna povolená rýchlos? na území mesta bola 20 km/h, mimo mesta 30 km/h. V okruhu 40 metrov okolo Dómu sv. Alžbety bola povolená rýchlos? len 10 km/h. Elektri?ky premávali v ?ase od 06:00 do 22:00 hodiny. Elektri?ky boli približne do roku 1950 jediným druhom mestskej dopravy v Košiciach.
Zdroje: www.imhd.sk; www.cassovia.sk
Zdroj feed teraz.sk
