V nede?u 28. júla uplynie 110 rokov od za?iatku viac ako štyri roky trvajúceho svetového konfliktu. Predchádzal mu nárast politického napätia najmä na Balkáne. Problematickým bol región Bosny, ktorý bol od roku 1908 sú?as?ou habsburskej monarchie.
„Boli to však aj prejavy nemeckého militarizmu, ktoré viedli k eskalácii napätia. V habsburskej monarchii toto napätie viedlo napríklad k nelegálnemu vys?ahovalectvu množstva mužov v brannom veku. Atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d’Este v Sarajeve bol len zámienkou pre Nemecko, ktoré malo v zbrojení pred ostatnými krajinami náskok,“ uviedol pre TASR historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Chorvát.
Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914 až 1918 vyvrcholil spor medzi európskymi ve?mocami. Nemecko vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku.
Na za?iatku európski panovníci cisárskeho Nemecka a rakúsko-uhorskej monarchie s?ubovali, že takzvaná Ve?ká vojna bude krátka, úspešná a bude trva? nieko?ko týžd?ov. „Kým opadne lístie zo stromov, budete doma,“ tvrdil nemecký cisár Wilhelm II. vojakom. Napriek tomu viacerí dôstojníci generálnych štábov upozor?ovali, že konflikt môže po vyhlásení vojny Srbsku zo strany rakúsko-uhorskej monarchie koncom júla 1914 prerás? do celosvetovej vojny.
Vo vojne proti sebe stáli štáty Dohody a Ústredné mocnosti. „Štáty Dohody boli Rusko, Francúzsko, Ve?ká Británia, Spojené štáty americké a ich ?alší spojenci. Napríklad Taliansko, ktoré bolo do vypuknutia konfliktu sú?as?ou Trojspolku, sa pridalo na stranu Dohody v roku 1915 s víziou územných ašpirácii na úkor habsburskej monarchie. Podobne konalo v roku 1916 aj Rumunsko,“ vysvetlil Chorvát. Medzi Ústredné mocnosti patrili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.
Prvá svetová vojna sa ozna?uje aj ako zákopová (pozi?ná) vojna, ktorá bola predovšetkým úzko spojená so západným frontom. Vojna výrazne urýchlila vývoj viacerých zbraní, ktoré sa postupne objavovali na frontoch. Práve tie mali za úlohu prelomi? sústavu zákopov a vyradi? z boja ich obranu. Viaceré zložky armády, ktoré boli jej pýchou pred vypuknutím vojny, napríklad jazdectvo, sa ukázali ako neú?inné.
„To isté sa dá poveda? o niektorých výstrojných sú?iastkach. Napríklad vo výstroji vojakov, ktorí odchádzali na front v roku 1914, ešte nebola oce?ová prilba. Takisto sa v bojoch ukazovala ako úplne nepraktická šab?a. Vojna akcelerovala aj vývoj vojenského letectva, ktoré dovtedy plnilo najmä prieskumné úlohy. Vojnu na mori v nebývalej miere ovplyvnilo používanie ponoriek. Na západnom fronte sa objavili aj prvé tanky. Masové použitie zaznamenali aj gu?omety a plame?omety. Prvý raz sa objavili tiež bojové plyny,“ priblížil pre TASR historik.
Vojna priniesla negatívne dopady na civilné obyvate?stvo – nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad až hladomor, rekvirácie, drancovanie, vážne choroby a napokon nasadenie žien a detí na ?ažké práce vo fabrikách pre potreby vojenského priemyslu. Trpeli desiatky miliónov civilistov po celom svete.
„Prvým problémom bol odchod mobilizovaných mužov, pri?om okamžite bol ve?ký nedostatok pracovného personálu. Na mnohých miestach už v roku 1914 v niektorých továr?ach boli zamestnané ženy a deti. To spôsobilo inak aj zaujímavý trend, že ženy, ktoré zostali v domácnostiach alebo robili, prvýkrát disponovali peniazmi. Tým, že zarábali, ich sebavedomie narastalo. Došlo paradoxne k ve?kej emancipácii žien. Napríklad aj v roku 1918, po?as niektorých štrajkov v továr?ach vidíme, že ich organizátorkami boli ženy,“ pripomenul Chorvát.
Vojna trvala neúmerne dlho. „Ak si napríklad zoberieme vojnové konflikty z 19. storo?ia, tak niektoré z nich boli ´vybavené´ v priebehu nieko?kých dní až týžd?ov. ?iže neúmerne dlhý priebeh vojny mal vplyv na to, že boli rekvirované kovy. Pre vedenie vojny mali pre rakúsko-uhorskú armádu ve?ký význam farebné kovy – me? a mosadz,“ uviedol historik.
Pritom už v druhom vojnovom roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, za ktoré v prípade nedodržania hrozil postih. Špi?kou ?adovca sa stala rekvirácia zvonov z kostolov. „Existovalo obrovské množstvo ?alších predmetov, ktoré podliehali rekviráciám, ?i už to boli potreby pre domácnos?. Znamenalo to, že gazdinky sa doma museli zriec? foriem na pe?enie, peká?ov, starých vaní a podobne. Rekvirovali sa dokonca aj k?ú?e nad desa? gramov a s blížiacim sa koncom konfliktu došlo nielen na zvony, ale takisto aj na strechy niektorých budov,“ priblížil pre TASR Peter Chorvát z VHÚ.
Napriek tomu, že na jar 1918 strategická situácia Ústredných mocností nebola zlá, rozhodujúcou sa stalo vy?erpanie hospodárstva. Napríklad v rakúsko-uhorskej armáde sa v roku 1918 bežne konzumovalo aj konské mäso. Rozhodujúcou sa teda ukázala hospodárska prevaha štátov Dohody.
Konflikt sa skon?il prímerím medzi krajinami Dohody a Nemeckom. Podpísali ho v reštaura?nom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a naopak vznik nových štátov medzi nimi ?eskoslovenska, Ma?arska ?i Rakúska. Po?sko sa stalo opä? nezávislým štátom a na Balkáne vzniklo Krá?ovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Krá?ovstvo Juhoslávia).
O novom usporiadaní sveta rozhodla Parížska mierová konferencia (1919). Straty na oboch stranách predstavovali približne desa? miliónov m?tvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných. Na bojiskách prvej svetovej vojny zahynulo približne 70.000 Slovákov.
Zdroj feed teraz.sk
