Židenice/Bratislava 28. marca (TASR) – Jeho prózy ako Ost?e sledované vlaky, Post?ižiny, P?íliš hlu?ná samota, N?žný barbar ?i Obsluhoval jsem anglického krále boli úspešne sfilmované. Hrabalove poviedky, novely ?i romány sú prezentáciou hovorového jazyka a oby?ajného ?loveka ako nepatetického hrdinu. Vytvoril aj postavu tzv. „pábitela“ – ?loveka, ktorý sa nekonven?ným nazeraním na svet vymyká zo svojho okolia a žije v akejsi hlu?nej samote. „Pábitelia“ si domýš?ajú a skres?ujú realitu, nachádzajú krásu v najvšednejších veciach a udalostiach ?udského života.

Od narodenia Bohumila Hrabala, jedného z najvýznamnejších ?eských spisovate?ov 20. storo?ia, uplynie vo štvrtok 28. marca 110 rokov.

Bohumil Hrabal, rodným menom Bohumil František Kilian, sa narodil 28. marca 1914 v Žideniciach, od roku 1990 mestská ?as? Brna, ale detstvo prežil v meste?kách Polná a Nymburk, kde aj zmaturoval. Pestrý život nymburského pivovaru, živelný strýko Pepin (Josef Hrabal, brat Hrabalovho adoptívneho otca) a jeho nekone?ný vodopád príbehov boli prvé zdroje inšpirácie budúceho spisovate?a.

Priezvisko Kilian mal po matke, ktorá sa v roku 1916 vydala za Františka Hrabala, hlavného ú?tovníka v mestskom pivovare Polná a ten súhlasil, aby jej syn mohol používa? priezvisko Hrabal.

Hrabalovo štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej (UK) v Prahe pred?asne ukon?ilo uzavretie ?eských vysokých škôl nemeckou okupa?nou správou v roku 1939. Na živobytie si preto zarábal ako úradník, robotník ?i výpravca na železnici. Po druhej svetovej vojne síce dokon?il štúdium práva, ale nikdy sa mu nevenoval. Od študentských ?ias bola totiž Hrabalovou váš?ou literatúra.

Predtým ako sa jej za?al od roku 1963 profesionálne venova?, pracoval ako obchodný cestujúci, robotník v kladnianskych oceliar?ach, bali? papiera v zberných surovinách alebo tiež ako kulisár v pražskom Divadle S. K. Neumanna. Všetky tieto povojnové zamestnania sa stali tiež zdrojom inšpirácie jeho próz a básní.

Prvé Hrabalove básne vyšli knižne v zbierke s názvom Ztracená uli?ka, ale v dôsledku komunistického februárového prevratu z roku 1948 bol celý náklad zlikvidovaný. Verše písané pred a krátko po druhej svetovej vojne ovplyvnené poetizmom a surrealizmom tak vyšli až v roku 1991 v zbierkach Básn?ní a Židovský svícen. V roku 1956 v prílohe ?asopisu Zprávy Spolku ?eských bibliofil? boli publikované Hrabalove Hovory lidí a nieko?ko ?alších poviedok.

Knižne debutoval v roku 1963 vo veku 49 rokov, ke? mu vyšiel poviedkový súbor s názvom Perli?ky na dn?. Zna?ný pozitívny ?itate?ský ohlas knihy urýchlil vydávanie aj ?alších diel ako Pábitelé (1964) ?i Tane?ní hodiny pro starší a pokro?ilé (1964), v ktorých v jednej dlhej vete strýko Pepin prerozprával svoje životné a milostné skúsenosti.

V roku 1965 vyšla Hrabalova novela Ost?e sledované vlaky, ktorú do filmovej podoby spracoval Ji?í Menzel a snímka bola v roku 1968 ocenená Oscarom. V hlavnej úlohe sa predstavil ?eský spevák Václav Necká?.

Aj nasledujúcu Hrabalovu prozaickú knihu Inzerát na d?m, ve kterém už nechci bydlet (1965) sfilmoval v roku 1969 Menzel. Vznikla snímka Sk?ívaci na niti a v hlavnej úlohe sa opä? predstavil Václav Necká? spolu s Vlastimilom Brodským, Leošom Sucha?ípom ?i Evženom Jegorovom, ktorí stvárnili „buržoázne živly“ preradené do priemyselnej výroby. Film sa však ocitol na 20 rokov v trezore.

Po okupácii ?eskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy a nasledujúcom období normalizácie nesmel Hrabal ur?itý ?as publikova?. Písa? však neprestal a zo 70. rokov 20. storo?ia pochádzajú ?alšie významné diela ako román Obsluhoval jsem anglického krále zobrazujúci vzostup a pád pražského ?ašníka a hoteliera na pozadí spolo?ensko-politických zmien prvej polovice 20. storo?ia, ale aj prózy Post?ižiny (1976), Krasosmutn?ní (1979) a Harlekýnovy miliony (1981).

Prvé dve diela sa opä? do?kali úspešného filmového spracovania, ktorého sa ujal Hrabalov dvorný režisér Menzel. Práve Post?ižiny (1980) s Ji?ím Schmitzerom a Magdou Vášáryovou v hlavných úlohách zachytávajú svet Hrabalovho detstva. Menzel v roku 1983 nakrútil na základe Hrabolových poviedok aj ?alší divácky ob?úbený film Slavnosti sn?ženek.

Z tohto obdobia pochádza aj Hrabalova novela N?žný barbar, ktorá literárnou spomienkou na nekonformného ?eského výtvarníka Vladimíra Boudníka. V roku 1989 previedol prózu do rovnomennej filmovej podoby Petr Koliha a Boudníka stvárnil Bolek Polívka.

V 70. rokoch minulého storo?ia napísal Hrabal aj svoju známu prózu P?íliš hlu?ná samota, ktorú svetová kritika zaradila medzi 20 najvýraznejších literárnych po?inov 20. storo?ia. Aj táto próza sa stala predlohou k filmu P?íliš hlu?ná samota režisérky V?ry Caisovej. Hlavnú postavu bali?a papiera v zberných surovinách, pábitela Han?u, stvárnil svetoznámy francúzsky herec Philippe Noiret.

Bohumil Hrabal zomrel 3. februára 1997 po páde z okna pražskej nemocnice Na Bulovce. Úmrtie spisovate?a sprevádzali dohady, pod?a oficiálnej správy išlo o neš?astnú nehodu pri k?mení holubov.