V utorok 10. septembra uplynie 110 rokov odvtedy, ke? tento dokument uzrel svetlo sveta.
Zjednocovací proces slovenských spolkov sa za?al v 90. rokoch 19. storo?ia a zav?šil sa za?iatkom 20. storo?ia. D?a 26. mája 1907 sa v Clevelande, v americkom štáte Ohio, zišlo vyše sedem tisíc predstavite?ov a ?lenov rôznych krajanských združení, aby vytvorili strešnú organizáciu vys?ahovalcov v Amerike – Slovenskú ligu. Za prvého predsedu organizácie, ktorej cie?om bolo reprezentova? amerických Slovákov a podporova? emancipa?né snahy Slovákov v Uhorsku, bol zvolený Štefan Furdek.
Ve?ké pobúrenie a spontánny odpor amerických Slovákov vyvolala na jar roku 1914 návšteva grófa Mihála Károlyiho v USA, ktorý sa snažil za ve?kou mlákou získa? u vys?ahovalcov z Uhorska a u amerických demokratických vrstiev sympatie pre myšlienku nezávislého Uhorska. Slováci žijúci vo vä?ších mestách zorganizovali protestné zhromaždenia – najvä?šie sa uskuto?nili v New Yorku a v Pittsburghu.
Ú?astníci zhromaždenia v Pittsburghu, ktoré sa konalo 26. apríla 1914, vyzvali Slovenskú ligu v Amerike, aby dala slovenskému národnému a politickému snaženiu širší a podrobnejší rámcový program. Americkí Slováci cítili, že slovenské politické požiadavky treba opä? jasne formulova? tak, ako ich v júni 1861 formulovalo Slovenské národné zhromaždenie v Martine.
V roku 1914 sa stal tajomníkom Slovenskej ligy Ivan Daxner, ktorý prišiel rok predtým do USA, aby zachránil tamojšie poh?adávky Tatra banky ohrozené bankrotom slovenského podnikate?a v Amerike Petra Rovnianka. Hne? po príchode do Spojených štátov sa Daxner aktívne zapojil do krajanského kultúrneho i spolo?enského diania a bol to práve on, kto z poverenia Slovenskej ligy vypracoval program nazvaný Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských.
Prvá, ešte predvojnová verzia dokumentu vychádzala z martinského Memoranda národa slovenského i tradi?ných slovenských požiadaviek, pri?om zachovávala lojálny vz?ah k Uhorsku ako štátnemu útvaru a požadovala iba samosprávu v jeho rámci.
Ke? sa 28. júla 1914 za?ala v Európe prvá svetová vojna, konflikt mocností vytvoril ove?a širší priestor na úvahy o politickej budúcnosti Slovenska. Ivan Daxner to formuloval jednozna?ne: „Teraz je vojna. Výsledky jej môžu by? ?alekosiahle. Ale nám treba sa ohlási?, že sme tu i my, Slováci!“
Po vypuknutí vojny sa preto znenie Memoranda o krivdách a požiadavkách slovenských zásadne upravilo. Definitívna verzia textu bola prijatá 10. septembra 1914 na stretnutí zástupcov skupín amerických Slovákov a pre slovenský národ požadovala úplnú samosprávu a slobodu sebaur?enia tak na poli politickom, ako aj hospodárskom a kultúrnom.
V krajanskej tla?i bolo Memorandum uvedené príspevkom, ktorý oznámil, že americkí Slováci preberajú údel slovenského národa do svojich rúk prostredníctvom organizácie Slovenská liga v Amerike. Memorandum vyšlo v polovici septembra 1914 v americko-slovenskom New Yorskom denníku a 24. septembra v Národných novinách. Dokument bol publikovaný v sloven?ine, angli?tine, nem?ine, vo francúzštine, v ma?ar?ine a ruštine.
Zdroj feed teraz.sk
