V stredu 22. októbra uplynie 110 rokov od prijatia Clevelandskej dohody, ktorá sa považuje za prvý dokument o spolupráci amerických Slovákov a Čechov.
Predstavitelia vrcholnej organizácie amerických Čechov – Českého národného združenia – a zástupcovia Slovenskej ligy v Spojených štátoch amerických (USA) podpísali 22. októbra 1915 v Clevelande dohodu o spoločnom postupe s cieľom oslobodiť slovenský a český národ spod národnostného útlaku v Rakúsko-Uhorsku. Dohoda nesie názov po meste nachádzajúcom sa v americkom štáte Ohio.
Vôľa pristúpiť k politickej spolupráci medzi americkými Slovákmi a Čechmi sa začala rodiť po vydaní Memoranda o krivdách a požiadavkách slovenských. Memorandu vypracovala a 10. septembra 1914 vydala Slovenská liga. Po uverejnení memoranda začali poprední predstavitelia Českého národného združenia a Slovenskej ligy intenzívne medzi sebou komunikovať a postupne sa zhodli na to, že Slováci a Česi majú rovnaký cieľ, a to vymaniť sa z habsburskej monarchie a získať národnú autonómiu.
Text Clevelandskej dohody navrhlo České národné združenie, ktoré pokladalo za hlavný cieľ dosiahnuť samostatnosť českých krajín a Slovenska. S miernymi zmenami schválila text aj Slovenská liga. Pre jej predstaviteľov mal rozhodujúci význam záver dohody, ktorý zaručoval, že americkí Slováci sú samostatnou etnickou skupinou a Slováci ako celok svojbytným národom.
Signatármi Clevelandskej dohody za slovenskú stranu boli Ivan Daxner a Albert Pavol Mamatej. Za českú stranu dohodu podpísali Ludvík Fisher a Josef Tvrzický – Kramer.
Clevelandskú dohodu uzavreli v záujme vytvorenia budúceho spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ten mal mať podľa dohody federatívne usporiadanie s plnou autonómiou českého a slovenského národa. Obidva národy mali mať vlastný snem a politickú, finančnú i kultúrnu administratívu. Slovenský jazyk mal byť na Slovensku štátnym jazykom. Nový štátny útvar mal mať demokratický charakter. Clevelandskú dohodu 30. mája 1918 nahradila Pittsburská dohoda.
Zdroj feed teraz.sk
